Áno, väčšina ľudí by chcela po sebe zanechať niečo hodnotné, čo pretrvá. Málokomu sa to však podarí (napr. vedci, umelci). Ostatní , tuctoví ľudia (my), si uvedomujeme, že tu po nás nič významné neostane, tak neváhame obetovať na sklonku života ťažko nasporené tisíce (ktoré sme mohli užiť úplne inak) na žulové náhrobky.
Ale vrchol ješitnosti a, podľa mňa, aj úbohosti je nazvať po sebe svoje deti...