Najebávačka so Staminom dopadla skvele. Jeden Karlsberg, potom Stella, potom jedno tmavé, jeden sider a este jedno tmave. Proste štyri alebo päť rôznych druhov piva, úplne nekultúrne ale riadna opička. Mirko šiel hneď na to do práce čapovať, nech mu je zem ľahká a ja som sa vydal na prechádzku do mesta, v bujarej nálade slnko do očí, svet je gombička. Celkovo sa mi zdá že sa v tomto Londýne najebávam nad moje pomery ale šak uvidíme čo to dá. Davy ľudí mi robia dobre. Milujem ich. Ale asi po pol hodine sa o svoje prihlásil močový mechúr tak som odbočil do parku. Ale nedalo sa, boli všade a ja som nevedel bez kože na hube vytiahnuť vtáka a hodiť to do kríkov pred všetkými. Skúsil som ešte medzi dvomi mamičkami vojsť do časti označenej "Rezidents only" ale dievky ma v bránke zastavili otázkou či mám kľúč. Darmo som im ukazoval kľúčik od Debiho domu kde teraz dočasne bývam, bolo to naivné a povedali mi že bude lepšie ak pôjdem preč. Nehádal som sa a šiel. Onedlho na to som zazrel akúsi budovu okolo nej ľudia tak reku že skúsim. Bola to akási hudobná škola a okolo vrátnikov sa mi podarilo prejsť úplne v pohode. Ale wc nebolo ani na prvom ani na druhom a dokonca ani na treťom poschodí. Nakoniec na štvrtom som otovoril dvere s nápisom stuff only alebo také niečo a spoza nich sa na mňa usmiala biela porcelánová misa. Až som si nohavice ostriekal. Krása úplná. Život sa skladá z maličkostí ale povedzme si rovno, každý to už asi zažil, že keď sa človek konečne vyští nálada stúpne asi tak o tristo percent.

  Na stenách vyseli rôzne obrazy a na podstavcoch stáli busty akýchsi umelcov. V každej miestnosti okolo ktorej som prešiel dakto hral na nejaký hudobný nástroj. Bolo to úplne čarovné. Asi kebyže nie som taký najebaný sa ani neosmelím. Jedno okno na medziposchodí bolo otvorené a viedlo na strechu. Nelenil som a už aj som bol vonku. Prešiel som sa až na okraj a zbadal taký polorebrík, poloschodíky vedúce ešte vyššie tak hop hore a potom dole. Zhora som videl týpka sediaceho pred vchodom na lavičke, tak som si ho odfotil. Najskôr som si myslel že máva mne ale bolo to asi niekomu inému. Pohoda. Ďalej sa už ísť nedalo tak som len nacvakal pár panorám a hupsol som nazad cez okno na medziposchodie. Bol to jasný vchod a východ lebo nad oknom vysel nápis EXIT.

  Krásne vyšťatý hneď mi bolo sveta hej tak som si za tridsaťtri halierov kúpil twix a za korunu päťdesiat Loot nech mám kde hľadať ubytko. Debilko sa možno vráti v piatok a ja ešte nemám kam ísť. Teda.. dnes som sa bol pozrieť na jednu izbu veľkú asi ako posteľ plus 35 centimetrov z každej strany a navyše je ten dom asi 25 minút pešo od metra. Hm.. neviem či to zoberiem aj keď kúsoček odtiaľ je krásny park kde by sa dalo behať a celkovo je to skoro ako na dedine. A lacnota. Len osemdesiat korún na týždeň plus depozit. Otvoril mi týpek možno trochu mladší odo mňa - Čech. Ale vraj bol 12 rokov v Amerike aj ženu si tam našiel a teraz je tu a žena v Prahe. Našťastie som náhrada za neho, lebo bývať s čechom tak sa po anglicky nikdy poriadne nenaučím. Ale ak by som odtiaľ chcel ísť preč tak musím za seba nájsť náhradu. Hm.. Debilkovi som sa nedovolal že kedy sa vráti tak neviem.. Ešte porozmýšľam, vytiahnem si tarot a uvidím. Heh. Zase na druhej strane by bolo fajn každý deň prechádzka hodinu a ešte si pekne zabehať. Ale nevýhoda je že tá izba je na sever čo na nálade nepridá.

  A potom som len kráčal a kráčal stále rovno, rovno, rovno. To sa tu dá v pohode aj celý život také veľké je toto mesto. Až som sa ocitol na križovatke Marylebone a Baker Street a tam sa odfotil so Sherlockom Holmesom.

  Cestou ma hlad donútil vojsť do nejakého obchodu ale smrdelo to rybinou a veru nevedel som si z tých mäsových kúskov vybrať nič aj keď chuť by bola ale nedalo mi a tak som radšej vycúval zase na ulicu kde sa predo mnou naraz objavila krásna neznáma a tak som za ňou kráčal - išla mojím smerom - rovno, rovno, rovno. Nakoniec som ju predbehol a odfotil si ju spredu.

  V metre mi zrak padol na dievčinu ktorá vyzerala - ťažko to opísať - niežeby bola krásna ale tak nejak aristokraticky alebo čo. Vedľa nej sedelo päť ďalších ale to boli len také obyčajné jebačky. Pán boh mi odpusť tieto hodnotenia. Do kelu, čo keď aj ja som teraz pre niekoho len taký obyčajný jebač. Hmhm. Dá sa tomu vyhnúť? Pozrel som sa na ňu, ona na mňa, ja na ňu atď ale to bolo všetko. Veď čo vlastne. Hi, how are you alebo čo ?

  A inak pohoda úplná. Milujem Londýn. Cítim sa zatiaľ ako na dovolenke. Som zvedavý čo keď dojdu prachy.

-Doniesol som si prachy tak na dva mesiace.
-To máš so sebou sto litrov ?
-No, skoro.

Haha, hneď prvý deň ťa tu nájsť sedieť na Andeli.
Alebo Angel?
Parukářka alebo Parochniarka ?

-Doniesol si mi heroín?
-Jasné, dojdi zajtra ku mne.
-Si psychopat, pretože nie si sám sebou.
-Chcel by som sa s tebou ešte rozprávať o tom všetkom a o knižkách.

A tak sa každý večer modlím.
Aj ráno.
Pomáha to.