Čo to je? Pýtam sa a zároveň si uvedomujem, že vlastne akosi ani nemá cenu pýtať sa, ale keď už držím nôž v ruke: zakynožíme si! Kvark Memfer je múdry chlapec, ktorý sa vyzná vo fyzike, rýpe sa v subjadrovej fyzike a veľa šprtá, sťa etablovaný vedec so slušnou publikačnou činnosťou. Vo fyzike určite netára dve na tri, lebo tá nepustí, ale literatúra, páni, literatúra, tá má traky také super, že jej gate môžu strieľať medzi členkami a ušami, ako sa komu uráči. I uráčilo sa nášmu Romanovi alias Memferovi, strieľal, čo to dalo a aj vidno všetko možné, len, ako sa vraví, gule to nemá. Odosobnený jazyk, pojmovosť, záznamy a opisy, citácie, strohý referenčný výraz alebo zhluky vnemov a asociácií, odkazy na hudbu, film atď., ktoré viac-menej vravia, že Roman má prehľad, ale inak nič – že ovláda cudzie slová a angličtinu, to zas vidno na bezpočetných vložkách, ktoré sú zas kultovým znakom tohto postmoderného narcizmu. Celá nemohúcnosť sa ukazuje až vtedy, keď sa autor pokúša naozaj písať prózu a komponovať niečo ako sujet: hrôza! Avšak: v logike Memferovej by som toto všetko mal vnímať ako umelecký zámer, fíha. Roman sa nám teda vyšantil a aj my sme radi, že to máme za sebou, odkladajúc nožík, dajme si zmierujúcu bodku: „neútočím, na nikoho, na nič. ashes to ashes...“ (s. 17).