TRAKTÁT O STEPNOM VLKOVI
...
Bol raz jeden Harry zvaný Stepný vlk. Chodil na dvoch nohách, nosil šaty a bol človekom, ale v skutočnosti predsa len Stepným vlkom. Naučil sa veľa z toho, čo sa môžu naučiť ľudia s dobrou hlavou, bol naozaj múdry. Jedno sa však nenaučil: byť spokojný so sebou a so svojím životom. Nešlo to, hol od prírody nespokojný. Možno preto, lebo v hĺbke srdca vždy vedel (alebo sa nazdával), že vlastne vôbec nie je človek, ale vlk zo stepi. Múdri ľudia nech diskutujú, či bol naozaj vlkom, či sa Myši, možno už pred narodením, nepremenil z vlka na človeka, alebo či sa narodil ako človek, ale obdarený a posadnutý dušou stepného vlka, alebo si len namýšľal, že je vlastne vlkom, čo mohla byť aj choroba. Napríklad v detstve mohol byť divý, neskrotný, neporiadny a jeho vychovávatelia sa pokúšali zabiť v ňom zviera, ale práve tým ho utvrdili v predstave, že sa v ňom pod tenkou vrstvou výchovy a ľudskosti naozaj skrýva zver. Dalo by sa o tom dlho a zaujímavo hovoriť, ba mohli by sa o tom aj knihy písať, ale Stepnému vlkovi by to nepomohlo, jemu bolo totiž celkom jedno, či ten vlk v ňom je pričarený, alebo ho doňho vtĺkli, alebo je len výplodom jeho fantázie. Čo si o tom mysleli iní a čo si o tom myslel on sám, nezavážilo, lebo vlka to z neho nevyhnalo...
...
http://knihy.sme.sk/kniha.asp?id=1631
...
kniha
https://kyberia.sk/id/1100446
...