Sedel som v tmavej miestnosti s nejakymi ludmi, pozerame na TV. Odtrhol sa mi pohlad na dym, ktory sa udrzoval v jednej hladine miestnosti, asi v urovni 1 meter.

Zrazu skrat, oko leti opat vysoko, na olymp.

Pozeram sa na nas ako tam sedime, odmysliac si cas uvazujem, ako sa ludia namotavaju na zbytocne veci. Na iluzie, ktore nas udrziavaju na hladine kontrolovanej pseudoistoty. Udrziavaju ludi v systeme, ktory aj tak speje k zaniku.

Odputavaju pozornost od myslenia, lebo davaju navody, zjednoduchcuju, "ulahcuju" zivot.
Odputavaju od prirody v mene pokroku.

Ani nevieme kto sme, co sa naozaj deje okolo nas, co sa deje v nas, co je svetlo, preco rozmyslame...mozno by sme to ani nezistili.
A mozno aj preto sme sa zacali zaoberat zbytocnostami. Ci nie sme vyvoleni? Sme len prud strednej kasty, nehodny vediet?

zbytociny picoviny