Sedim za pocitacom a som plny pocitov... nie zrovna pozitivnych, ale to je fuk. nikdy som nepisal nic podobne tomuto, ziaden blog, neviem ani kde zacat, chcem sa proste vyrozpravat z toho co ma trapi, snad ma niekto pochopi, a ak aj nie, mozno sa mi aspon ulavi...
zacnem asi od zaciatku... pred rokom a pol som prisiel do bratislavy, z mensieho mesta... dokopat nejak posledne 2 roky na strednej, spoznat novych ludi a tak... priatelia boli odjakziva u mna na prvom mieste a mal som vybudovany krasny optimisticko flegmaticky pristup. na vsetko som sa pozeral z tej pozitivnej stranky, usmieval som sa, a aj ked sa nedarilo, vzdy sa dalo na niecom zabavit, alebo sa tesit z niecoho ineho, co mi uplne stacilo. proste, nad vecou jak sa patri... inak to nebolo ani tu, nasiel som si super priatelov ktorych by som nevymenil za nic na svete... na jar minuly rok dokonca aj priatelku... teraz, cca po roku by sa dalo bilancovat, zazili sme nejake tie krizy, ale kazdopadne je to super vztah (aj ked tazko porovnavat, ked nie je moc s cim)... niekto by povedal, ze ju lubim (neznasam to slovo... kazdy si pod tym predstavuje nieco ine...) kamarati hovoria, ze vyzerame spolu ako idelany par, stastni, nikdy sa nehadame a podobne... ale my vieme ze nie je idylka ako idylka. dnes sa opat nieco pokaslalo, tentoraz to bola jej chyba (aj to priznala) nebolo to nic velke, ani zavazne ani nic, ale dost ma to zobralo... a ked som sa vykecal kamaratovi, pozrel na mna a povedal: "maj v pici"... a mal pravdu... uvedomil som si, ako som sa tym vztahom zmenil, cely svoj pristup k zivotu, vsetky veci na ktorych som doteraz staval. ked ma dokaze rozhadzat hocijaka malickost co sa jej tyka... prilis som sa namotal, a asi to nie je dobre...ale sam to mozem len tazko posudit... som plny protichodnych pocitov, na jednej strane prekrasny vztah, tolko krasneho co sme spolu zazili, a mozme zazit... a na druhej strane priatelia, ktorych asi zanedbavam (co som si predsavzal ze nebudem :( ) zaujmy podobne, strata zivotneho pristupu... som zmateny a neviem co robit... mam pocit ze stracam nieco dolezite... mam predsa este len 18 a je toho na mna zrazu nejak privela... este ked do mna hustia kamarati co sa rozisli s priatelkami, ze ako je im super, a co vsetko im to bralo... ale ja mam super vztah... aj ked... kazda minca ma dve strany... hmm...