neboj, to sa utrasie. je to iba jeho reakcia na noveho clena. tym, ze sa s vami nerozprava a ked nieco chce, sa rozplace, tym vlastne napodobnuje julku, vracia sa zpat (niekedy deti, co uz vedia chodit na nocnik po prichode noveho clena sa zacnu pocikavat znova do plienok). proste to vnima nejak takto: julka nevie hovorit, iba sa rozplace a hned k nej vsetci skacu, tak to skusim aj ja tak, a mozno ma budu tiez obskakovat. tym nechcem povedat, aby ste ho zacali okolo neho na jeho zaplakanie skakat. chce to cas a vysvetlit mu to. vysvetlit mu, ze julka je malicka a potrebuje vela pomoci, ako kedysi on. ze dominik je uz vacsi a vy teraz potrebujete aj od neho trochu pomoci, takto zahrat na jeho ego trosku, aby sa citil uzitocny a samostatny.

Neboj, to sa spraví.

Keď sa narodil náš malý, dcéra mala presne dva roky a začala mu vyslovene ubližovať. Neviem, či to bolo naschvál, ale raz si doniesla stoličku, z vrchnej police zobrala lieh na čistenie pupka a naliala ho bábätku na hlavu. Našťastie mu nestiekol do oka, ležal na boku a netrafila dobre.

Dva dni na to už bola v škôlke, natrafila som na chápavú riaditeľku. Zrazu sa všetko zmenilo, mala kopu nových podnetov a žiarlivosť zmizla. A ako neplánovaný pozitívny efekt sa prestala pocikávať počas spánku (v škôlke jej zabudli dať plienku).

Teraz sú z nich najlepší súrodenci na svete - oslovujú sa krava a debil, ale jeden na druhého nedajú dopustiť.