posledne si rada prezeram matikove kresbicky. nie ze by boli remeselne zrucne, alebo by bol zvlastne nadany kresliar, to nie - dievcatka zo skolky si davaju omnoho viac zalezat, nech to hyri farbami a obycajne mavaju preciznejsiu "figuralnu malbu", ale fascinuje ma to, ako sa na tom obrazku odraza to specificke detske videnie, ta este krasne nevybrusena schopnost zabstrahovat predmety, resp. uplne ina interpretacia sveta, aku bezne pouzivame my. alebo este inak - fascinuje ma ten specificky pohlad na svet, ten mikrosvet detskej hlavky, ktory si uz nevieme vybavit.

budem preto rada, ak aj ostatni - mamky, tatkovia, tetusky, ujovia, krstni a krstne ci starsi surodenci - pastnete kresbicky vasi ratolesti!

takze tu mame hned zostra matesovho hrdinu:

ak vam to nikoho nepripomina, musim sa ho zastat - je to velmi specificka reflexia isteho panka nasich dejin

dalej tu mam vyjav z kupaliska, kde mates skace do vody, aby zachranil topiaceho sa spoluziaka zo skolky (to je ten dole medzi vlnami), ale pretoze dba na bezpecnost, najprv hodil do vody plavaciu dosku (to je to hnede). maminka spoluziaka (vpravo), zhrozene pozera na vyjav zachrany, ale dobry pozorovatel si akisto vsimne, ze nas mates sa uz usmieva - vie, ze zachrana dopadne dobre. na tomto obrazku je takisto mozne sa zoznamit s matkovym problemom zrkadloveho videnia a pisania (vid podpis):


na poslednom obrazku su vyobrazeni traja rimania. tu za pozornost stoji fakt, ze sa usmieva len velitel (ktoreho osvedcuje specialna serpa na oblecku) a specialny typicky raz rimskeho odevu (pasiky). cudne znaky na vlajke maju byt cudne znaky rimske. potom som mu vysvetlila, ze rimania pouzivali nase pismenka, nie ako greci alebo egyptania: