Na záverečný úsek chceli vyraziť v utorok, 24. apríla, už v noci – najprv o jednej, potom o tretej, no nakoniec vyšli zo záhrabu až o siedmej, keď sa konečne vyjasnilo. So sebou brali len najnutnejšie veci, ostatné nechali v záhrabe. Kopold vystupoval celý čas prvý. V teréne so sklonom do 50 stupňov Hudák začal postupne zaostávať. Dvesto metrov pod vrcholovým hrebeňom naňho Kopold počkal. Na hrebeni vtedy už bola hmla a dul silný vietor. Keď sa stretli, dohodli sa, že budú pokračovať vo výstupe, pričom každý pôjde svojím tempom. Keď bol Kopold tesne pod vrcholom, videl, že Hudák sa už otočil a schádza.

Pred jednou hodinou popoludní vo víchrici, iba 25 dní po výstupe na vrchol Čo Oju, dosiahol Kopold vrchol svojej druhej osemtisícovky Šiša Pangmy. Nechal na ňom skrutku a karabínu a začal hneď zostupovať.

Schádzal po Hudákových stopách, ktoré viedli k starým fixným lanám. Tie boli zamrznuté a väčšina z nich bola pokrytá snehom. Asi 400 metrov pod vrcholom naďabil Kopold na Hudákov čakan. Tam sa končili aj jeho stopy. Kopold následne zostúpil až na miesto, kde mali záhrab. Ten však bol zasypaný snehom. Po hodine pátrania v okolí záhrabu našiel pri výstupe vyššie Hudákovu rukavicu a v snehu rozpoznal dlhú čiaru, ako keby po šmyku, ktorá vyúsťovala do strmého svahu.

Premrznutý Kopold bez možnosti si uvariť tekutiny sa rozhodol zostúpiť až do prvého bivaku vo výške 6400 m. Tam stretol Kórejčanov, ktorí liezli v tej istej ceste, ale expedičným štýlom, a postavili si tam prvý tábor. Tí sa oňho postarali.

Ráno, 25. apríla, zišiel Kopold pod stenu a hľadal na mieste, kde sa mohol Hudák podľa stôp zhora po páde nachádzať. Keď nič nenašiel, zostal v predsunutej základni, odkiaľ pozoroval stenu, až kým z nej v ten deň nezostúpil aj posledný Kórejčan.

Komunikovali sme spolu prostredníctvom satelitného telefónu, hovorí Pavol Lazar. Dohodli sme sa, že ešte v stredu večer vyjde z predsunutej základne pod stenu a bude dávať svetelné signály. Ak bol Marek niekde pri vedomí, bola to jediná šanca, ako mohol dať o sebe vedieť. Počasie sa však zhoršilo, viditeľnosť bola na 30 metrov. Kopold preto zišiel až do základného tábora.

Včera stadiaľ mali Kopold a Dutka vyraziť naspäť do predsunutej základne a v spolupráci s Kórejčanmi urobiť pátraciu akciu...