Boj proti ozónovej diere znížil otepľovanie

Globálne otepľovanie by mohlo byť podstatne horšie, keby sa národy sveta nedohodli na zastavení rozširovania ozónovej diery nad Antarktídou. Podľa vedcov pomáha v boji proti globálnemu otepľovaniu Montrealský protokol o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu. Protokol v roku 1987 zakázal používanie freónových plynov a ďalších chemikálií.

Nedávno zverejnený výskum ukázal, že ozónová vrstva sa zaceľuje. Niekdajší generálny sekretár OSN Kofi Annan Montrealský protokol označil ako "zrejme jedinú úspešnú medzinárodnú dohodu do dnešných dní".

V čase podpisu zmluvy vedci vedeli, že ozón ničiace halokarbóny (vrátane chlorofluorokarbónu - freónu) patria do skupiny skleníkových plynov, zodpovedných za otepľovanie atmosféry. Netušili však, aký bude ochladzujúci efekt obmedzenia týchto plynov. Podľa novej štúdie pod vedením Guusa Veldersa z holandskej Environmentálnej agentúry bol výsledok prepočítania príjemným prekvapením.

Velders spolu s kolegami použil počítačový model na simuláciu, ako by sa planéta oteplila v prípade, že by neexistoval Montrealský protokol. Z ich záverov vyplýva, že otepľovanie spôsobené prítomnosťou halokarbónov by bolo takmer dvakrát také intenzívne.

Ďalšou metódou na porovnanie je určenie množstva oxidu uhličitého, ktoré by malo rovnaký efekt. Vedci vypočítali, že do roku 2010 Montrealský protokol zabránil vypusteniu plynov do ovzdušia, ktoré predstavujú ekvivalent 9,07 až 12,5 gigatony oxidu uhličitého každý rok.

Ak by sa podľa Veldersa podarilo krajinám dodržať záväzky vyplývajúce z Kjótskeho protokolu do roku 2012, zabránilo by sa tým vypusteniu dvoch gigaton oxidu uhličitého do atmosféry.

SITA, Pravda