copy z inej diskusie:

aj ja som po kalamite plakal, ale potom som si uvedomil, že si za to mi ľudia môžeme sami, že tie stromi sme tam umelo vysadili aj ked tam prirodzeene nepatria. A hned potom som sa potesil (na základe vedomostí z mojej školy), že tu vyrastie nový, zdravý super les, ktorého skladba drevín, iných rastlín a živočíchov bude presne taká, akú zkomponuje maestro príroda. Silný, zdravý, odolný. Radosť v takom žiť.

lenže potom som opäť zaplakal, ke´d som uvidel že ľudia sa opäť nepoučili na svojej vlastnej chybe…zaplakal som, keď som prechádzal holými a pustými vyťaženými oblasťami. Všetko drevo odtiaľ odviezli. Zostala len holá, bezbranná pôda vystavená priamemu slnečnému žiareniu a dažďom, ktoré si z krajiny pomaly uberajú životný priestor mravcov, chrobákov, d´žďoviek, húb atď. , teda organizmov, ktoré vytvárajú podmienky, pre vznik nového života.