..myslel som si, ze mi patri svet a ludia v nom, ale mylil som sa. vzdy som toho chcel vela najst, objavit, spoznat, ale akosi popri tom hladani, objavovani a spoznavani som zabudol na to co som uz nasiel. vzdy som chcel vela mudreho povedat, ale popri tom mudorvani som zabudol pocuvat. nakoniec mi nic neostalo..zostal som osamely ako strom, ktoremu postupne schnu vsetky konare, vytraca sa z neho zivot, blizi sa koniec a to co bolo, neda sa vziat spat. na co to vsetko bolo? mozno na to, aby som zistil, ze som len uboziak tulajuci sa odnikial nikam, vecne nespokojny, ten ktory vo svojej nadutosti nepochopil, ze nie je na svete sam...