Nuz len tak strucne spatne k prepredvcerajsiemu dobrodruzu. Proste sme sa rozhodli pouzit regulerne cinske viza ktore mame a na drzovku to skusit na nepalsko cinskej hranici. Medzi Nepalom a Tibetom je most nepalsko-cinskeho priatelstva. Ked sme do hranicneho mestecka prisli, s nejakym zbylym 500 NRs.(rupi), a sli sme rovno vecer vyskusat, co to da. Samozrejme neslo, neslo, aj ked sme samozrejme vyzdvihovali vsetky fakty ktore by hrali proti teorii sudruhov, a proste sme sa s nimi bavili. Niektori mali dokonca zmysel pre humor, a nebrali to nejak ako urazku, ked som ich pohlad nasmeroval na horu a pokusil sa ich obist... Nuz vecer to nevyslo, nech sme robili co sme mohli, tak sme sa cez most nedostali. Nepalcania nam razitko nedali, kedze sme isli skusat nieco viacmenej nemozne a navrat bol velmi pravdepodobny. (Vraj su viza druhe do nepalu zdarma, takze si akurat setrili papierovacky) Aj ked sme mali naozaj malo cashu, kedze sme dufali a verili, ze to nejak cez tu divoku rieku prelezieme a vysplhame na ten ukruty kus strmeho kopca, tak sme nakoniec zobrali na par metrov od nepalskej immigration budovy, ja som dal nudle a Marek dake speciality. Izba samozrejme stala nie za vela, ale za rovnaku cenu sme uz byvali aj v lepsom. Kazdopadne exkluzivne ubytovanie, kedze bol vedla hajzla vyhlad na "Tibet", divoku rieku pod kopcom a kedze aby to bolo este dramatickejsie, tak po cely cas ako sme vecer prisli, tak bola mega prietrz mracien miestami s takymi 1-1.5cm priemer krupami, tak bolo docela fajn ze nam do cimry nezatekalo. Kedze sme mali rano, resp. na druhy den naplanovany navrat do Khatmando, tak sme si povedali, ze to skusime este raz. Snad tam bude niekto iny, a ked nie, tak s nami budu mat srandu este raz, ked sa ich budeme pytat, kde sa da ich people loving cinska hranica normalne na to nase krasne cinske vizum regulerne po zemi prekrocit. Rano sme vstali, tak okolo 8mej, dali pred guest housom jeden caj a vyrazili. Nepalcania sice trochu protestovali, proti nasmu opatovnemu pokusu sa pokusit o prekonanie cinskej zeleznej opony, ale nakoniec som ich presvedcil, a isli sme.


Most Nepalsko - Cinskeho "priatelstva"...

Na moste bolo vcelku rusno, a domaci s takymi smiesnymi priepustkami isli na nakupy do niecoho ako cinskej duty free zony, nieco trosku horsie ako bratislavska mileticka. Naviac sa nam tam podarilo prismelit k skupinke nepalskych zdolavacov everestu. Batohy sme mali tiez, akurat zltymi bundami sme neladili. Vyplnili sme daky karantenny papierik, nechali odmerat teplotu takym niecim ako take tie srandy na liecenie zo startreku. Manik v uniforme cekujuc teplotu moc nedbal na obsah pasu. Dalsi manik, taky ten frajer co stoji viacmenej prikovany na jednom mieste a kontroluje pasy, pozrel vizum a pustil dalej. Pustil aj Mareka, tak sme sa proste velmi tesili a divili zaroven, ze co sa nam to proste podarilo za haluz. Rozdychavajuc tento zvlastny zazitok, Mara odfotil dve fotky mostu z Tibetskej strany. Pred nami bolo 8km vzdialene hranicne cinske mesto, kde ako sme sa dozvedeli nas cakal este jeden checkpoint. Kedze sme sa dostali na druhu stranu, tak uz sa nedalo to neskusit aj tam. Jednu cast total strmaku sme na echo domacich iducich tym istym smerom vystverali strmo hore kopcom. Nakolko niesme az taki horolezci, a domacim sme nemali z coho zaplatit 200 kila na vynesenie baglu, tak sme to na najblizsom levele regulernej "cesty" (taka hodne rozbita lesna cesta) skusili s cinanom, ktory nas za dva dolare vyviezol po dalsi checkpoint, uz viacmenej metre od Tibetu. Tam sme v pohode presli zapisom udajov do neviemcoho, checkung rengenom batoziny, a dalej ta najsmutnejsia cast. Cakali sme, tak ako vsetci everstisti a dalsi na otvorenie odbavovacej prepasky pre cudzincov. Medzi tym sme si dohodli u podnikavych vekslako,sofero,sprievodcov odvoz a guiding. Nechali sme sa parkrat ponuknut cinskymi cigaretami. Ked sa ma jeden pan v zelenom pytal kde mam sprievodcu, tak som akurat ukazal na chlapika vedla (ktory sparajuc sa v nose moc nevnimal), takze toto dalej neriesil. Ked sa otvorila prepaska, tak samozrejme ked sa dostal rad na nas, tak zacali opat natahovacky, Marekove teatralne vyjavy, moje naopak relativne diplomaticke dotazy, kedze som si viacmenej uvedomoval, ze je to passe a s Marekom uz aj tak nemali ocividne zaujem hovorit, tak som to skusal aspon ja. Inak uplatit sa nedali ale napriek tomu ze to vsetko krcovite dodrziavaju, a asi by za nedodrziavanie mali basu alebo horsie, tak sa vcelku snazili, a aspon vyzerali, ze sa snazia skontaktovat nejaku vyssiu instanciu, ci by sa daka vynimka nemohla spravit, alebo ci na skupinu stacia dvaja ludia atd. Po asi troch hodinach stravenych 2 metre od Tibetu - toho naozajstneho a oficialneho, sme zacali schadzat dole. Samozrejme za nejakych tych par supiek sme dohodli nejaky zvoz tou otrasnou cestou. Ked nas zastavil nic netusiaci uz vymeneny pohranicnik (ako som spominal toho prikovaneho) tak nas vyhrazne odkazal na okienko vystup z Ciny. Tam srandista z vecera predtym, tak len s usmevom zavrtel hlavou, a mozno nas po cinsky poslal niekam, ale rozdychal to. Do Khatmando sme sli spat jeepom na dobre slovo, kedze sme bus zmeskali. Spat riesit zapeklitu situaciu ako dalej. Na Tibet by to kazdopadne chcelo dakych sponzorov. Na individualnych cestovatelov a vyhladavatelov (ne)komfortu a (ne)extrasluzieb atd. nie su este sudruhovia z Ciny pripraveni, alebo pripraveni byt nechcu...