O tom, čo som videl/počul/čítal, chcelo sa mi o tom napísať a rád by som si to zapamätal :: Something smarter than us is going to emerge


node:	O tom, čo som videl/počul/čítal, chcelo sa mi o tom napísať a rád by som si to zapamätal
template:	4
parent:	AZet: Malý blog pre ľudstvo.
owner:	adam
viewed by:
created:	09.04.2007 - 21:49:10
updated:	09.04.2007 - 22:00:13

cwbe coordinatez:
101
792011
801545
3042744

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

Macarat	0
1378	0
adam	0

O tom, čo som videl/počul/čítal, chcelo sa mi o tom napísať a rád by som si to zapamätal

0000010100792011008015450304274403974804

Ľ. Dobrovoda - Ja, malkáč

Kniha, ktorá vyzerá naozaj hnusne. Tak odpudivý obal, že som ju dlho dlho úplne ignoroval. Keď sa dostala medzi najpredávanejšie mal som ďalší dôvod na ignoráciu. Potom však na mňa prišiel záchvat čítania slovenských autorov a v gumových rukaviciach som Dobrovodu v martinuse zaklikol.

Výhodou hnusnej obálky bolo, že som od knihy nič nečakal. Utešoval som sa, že keď sa mi nebude páčiť, napíšem venovanie a podarujem ju niekomu, kto nečíta knihy.

Malkáč je ľahká literatúra napísana ľahkým, jednoduchým jazykom. Mám pocit, že v tlačiarni vypadlo "ě". Príbeh, teda skôr príhody, rozpráva malý chlapec s jeho videním sveta, vzťahov a rodinných konfliktov. Okrem toho, že je to príjemné situačné retro, je to aj celkom vtipné. "Dej" sa posúva len v malých náznakoch zhruba v každej druhej kapitole 1 vetou. "Dej" je v tejto knihe niečo, čo z úplne naivnej banality robí niečo silnejšie a celej knihe to pridáva nový, oveľa ťaživejší rozmer. Stretol som sa aj s reakciou: "wtf, aký dej, aký rozmer?" - z čoho vyplýva, že túto ťaživú dimenziu príbehu je zrejme v prípade potreby jednoduché vytesniť :)

Ako vraví Patrik - nelutujem!

0000010100792011008015450304274403905369

Valerij Panuškin, Michail Zygar – Gazprom, ruská zbraň

Nie je to beletria, nie je to ani literatúra faktu. Je to pomerne akčné čítanie, ktoré síce žiadne zásadné objavy neprináša, no známe fakty dáva do súvislostí, ktoré by jeden za tie roky aj pozabúdal. Výhodou oproti odvážnym a kontroverzným beletrickým dielam na podobnú tému je, že autori operujú s reálnymi menami, takže si čitateľ nemusí nič domýšľať.
Kniha je o Gazprome, o Rusku a ruských pomeroch po rozpade ZSSR, o vrcholovej ruskej politike, ruských záujmoch a prostriedkoch, ktorými tieto záujmy presadzuje.

Napriek tomu, že autormi sú ruskí novinári (stále žijúci v Rusku), kniha nijako zvlášť Rusko ani Gazprom nešetrí (obsahuje napr. pomerne sugestívnu kapitolu o pomeroch v bratskom Bielorusku, či stredej Ázii).

Staring:
Boris Jeľcin, Rem Viachirev, Viktor Černomyrdin, Vladimír Putin, Boris Berezovskij, Vladimir Gusinskij, Nursultan Nazarbajev, Julija Tymošenková, Turkmenbaši, Gerhard Schroeder, Angela Merkelová, Dmitrij Medvedev, Alexej Miller, Semjon Mogylevič a mnohí ďalší ..

0000010100792011008015450304274403753851

Včera, STV niekedy po 22.00..

Na film som zachytil dobre urobenú upútavku a napriek svojej štandardnej skleróze som si naň aj v pravý čas spomenul.

Zapli sme, pozerali sme a neverili sme :)
Výborne "urobený" film na tému európanka v Japonsku. Nie európanka hociaká, ale európanka Amelie, ktorá v Japonsku vyrástla, naučila sa po japonsky, vrátila sa do Európy a keď vyrástla, rozhodla sa do Japonska na chvíľu vrátiť a skúsiť stať sa Japonkou.

Napriek v podstate brutálnemu kultúrnemu konfliktu je film spravený vtipne s nadhľadom (ale nie zas príliš :)). Nemalý podiel má na tom aj výborný kasting.

Bol som v sobotu večer doma a potešil sa som :)

Strach a chvenie (Stupeur et tremblements, Francúzsko-Japonsko, 2003)
Réžia: Alain Corneau. Námet: Amélie Nothomb – rovnomenný román. Scenár: Alain Corneau. Kamera: Yves Angelo. Hudba: Johan Sebastian Bach. Strih: Thierry Derocles. Hrajú: Sylvie Testud, Kaori Tsuji, Taro Suwa, Bison Katayama, Yasunari Kondo, Sokyu Fujita, Gen Shimaoka. Minutáž: 107 min.

000001010079201100801545030427440375385103753859

ja ho mam velmi rad. videl som na projekt100 (ci jak sa to vola) svojho casu (2003? 4?).
len som ho uz dllllllllllho zhanal aj tu na kybci a nikde ziaden divx :/

a vcera som samozrejme telku nestihol, fook...

00000101007920110080154503042744037538510375385903753928

inak, bolo to dobré aj v SK mutácii, keď vnútorné monológy hovorila Oľga Belešová, čo je tiež celkom vtipné :)

0000010100792011008015450304274403752473

Traja kamaráti

Divadlo aréna je pre mňa divadlo, ktoré sa na nič extra nehrá a vďaka tomu sa tam občas zadaria celkom pozoruhodné veci - naposledy som takýto celkom príjemný šok zažil na predstavení India song, ktoré bolo naozaj veľmi zvláštne - od naozaj krásnej scény, cez spôsob rozprávania príbehu až po herecké výkony. Jedinou zlou voľbou bol výber "zákulisných vojsov", ktoré predstavenie sprevádzali, pretože sa na seba strašidelne podobali (napr. Táňa P. a Monika H.) a dosť často mi unikalo, kto komu čo hovorí.

Traja kamaráti sú z iného súdku. Síce rovnako ťažká téma, ale priamočiarejšie spracovanie. Samotné obsadenie slabšie povahy trošku zneistí - Juraj "Rosnička" Mokrý, Sáva Popovič a Braňo Bystriansky ako traja kamaráti sú silná káva, ale, práve toto bol môj prvý pozitívny šok.

Okrem toho, že Juraj mal prvých 10 minút trému a miestami mu bolo zle rozumieť to zobral vážne, Sáva miestami pôsobil ako !!sexi zvodca!! (toto mi potvrdila ženská časť publika :)), doplnené o štandardne dobrého Maja Prevendarčíka - celkom fajn kombo.

Ďalšou zvláštnosťou bolo obsadenie Denisy Hamarovej. Celý čas som nerozumel, čo tam tá osoba robí, až do jej, tuším posledného partu, kde odpálila svoje operné hlasivky. Či to stojí za zvyšné herecké (hlavne hlasové) trápenie je skôr otázka, mne to napokon nejaký malý zmysel dalo.

Celé predstavenie je prepletené niekedy až absurdnou živou hudbou, ktorú "lajf" produkujú samotní herci, čo ponúka ďalší, trochu odľahčený, uhol pohľadu na celé predstavenie.

Doplnené o opäť a znova fantasztyčnu scénu a kostýmy - páčilo sa mi.

Réžia: Martin Čičvák
Dialógy: Viliam Klimáček
Dramaturgia: Martin Kubran
Scéna: Tom Ciller
Kostýmy: Nina A. Stillmark
Účinkujú: Denisa Hamarová, Juraj Mokrý, Sáva Popovič, Braňo Bystriansky, Jaro Rusnák, Zuzana Frenglová, Marián Prevendarčík

000001010079201100801545030427440375247303758355

mám chuť napadnúť tvoju maskulinitu
ale namiesto toho si predstavujem Juraja ako sexi zvodcu
(nedarí sa)
a tak hnusne prosím o detailnejší opis ,)

00000101007920110080154503042744037524730375835503759124

Nie Juraj, Sáva! :))

0000010100792011008015450304274403652942

Píšem to ako nový príspevok, lebo nechcem, aby sa tu stratil. Čítal som tu nejaké recenzie, s ktorými prudko nesúhlasím a rád ponúknem svoj pohľad :)

Po dlhšej dobe český film, ktorý sa mi páčil. V prvom rade, napriek všetkým marketingovým drístom ("Od tvorcov Pelíškov a Pupenda"), sa treba vopred zmieriť s tým, že to nie je komédia a všetko pôjde lepšie. Druhou vecou, na ktorú sa treba pripraviť, je fakt, že Jiří Macháček nehrá zhuleného blba.

Najpozitívnejšia vec na celom filme je, že sa KONEČNE nevysporadúva s trpkou českou minulosťou. Aby som zdôraznil dôležitosť tohoto faktu, pre istotu zopakujem - žiadni nacisti, žiadni komunisti, žiadne nezaslúžene trpiace národnosti.

Medvídek sa vysporadúva s trpkou, súčasnou ľudskou realitou a podľa mňa bravúrne.
Druhá pozitívna vec je kasting. Hercom role sadli, aj keď nešťastnému Macháčkovi dalo zabrať, aby presvedčil, že vie hrať aj niečo iné, ako zhuleného trubiroha. Nakoniec presvedčil.

Tretia pozitívna vec je totálna depresia, ktorá sa vlečie celým filmom a je tak hnusne skutočná, že sa mi chcelo plakať a miestami trochu smiať. Nakoniec z toho celkom elegantne vykorčulovali, čo im slúži ku cti.

Teraz negatívne veci:

Zuzana F.*

Nie je to najlepší film všetkých čias, ale na jeho základe súdiť, že česká kinematografia smeruje niekam je podľa mňa úplne mimo. Dlho som nevidel súčasný film, ktorý by bez zbytočných cavikov, cingrlátiek a romantizujúcich hrdinov triafal pointu priamo do hlavy.

7/10

----
* celkom možno len osobná antipatia spojená s presvedčením vyplývajúcim z Ordinácie v ružovej záhrade, a to konkrétne, že Zuzana F. nevie "hrať" nič, len melodramatické hysterky, čo môže vyplývať aj z jej prirodzenia**

----
** ďalší nekorektný osobný odhad

0000010100792011008015450304274403645001

Michel Houellebecq - Možnost ostrova

Po dlhšej dobe kniha, ktorá ma bavila. Príbeh je napriek naozaj malej dávky sci-fi súčasný a budúcnosť sa viac ako s dejom, spája s úvahami. Zaujímavý spôsob rozprávania, kde je rozprávač rozdelený na 2 polovice (Daniel v.1 a jeho klon Daniel v.24 resp. v.25) Prvý Daniel je súčasný, posledný žije o 2000 rokov neskôr v postekokalypse. Prvý Daniel je plný emócii a pominuteľnosti, Daniel 24. naopak - racionálny, večný.

Tento spôsob rozprávania autorovi poskytol obrovský priestor na úvahy o súčasnosti, o budúcnosti, o tom, ako dnes ľudia žijú, za čím sa naháňajú, čo ich trápi a čo by ich (ne)trápilo, keby tu mali byť navždy.

Nijako extra to nesmrdí podsúvaním všeobjímacích právd, skôr podáva veci tak ako sú, špeciálne si to užijete, ak máte radi trochu cynizmu spojeného s krízou stredného veku. Tie pravdy sú hnusné, ale je to tak :)

0000010100792011008015450304274403350149

The Bourne Ultimatum
(USA, 2007, 111 min.)
Réžia: Paul Greengrass
Scenár: Tony Gilroy, Scott Z. Burns, George Nolfi
Kamera: Oliver Wood
Hudba: John Powell
Hrajú: Matt Damon, Julia Stiles, David Strathairn, Scott Glenn, Joan Allen

Tretí diel Bournovskej trilógie. Trochu som sa bál, ako zvládnu koniec, zvládli ho takmer dokonale (prečo takmer, to si nechám pre seba, aby som nepokazil zážitok tým, čo ešte nevideli :))

Rovnako ako prvé 2 časti, špičkový špionážny thriller, ktorý odkazuje na tradíciu špionážnych klasík zo 70-tych rokov, všetko ako má byť, zábery cez teleobjektív, steady-cam, skvelé akčné scény so skvelými pauzami, všetky mustbe lokácie, prostredia. Je to skrátka dobre uchopená a spracovaná Ludlumovská vec.

Ak máte radi tento žáner, určite si dajte.

0000010100792011008015450304274403095236

Bol som na výstave v SNG, Esterházyho palác.

3 súbežné výstavy:

1)David Hockney – Slová & Obrazy
2)100 Talianskych kresieb 17. strorčia
3)Milan Bočkay – Delfín v lese alebo chvála paradoxu

David Hockney sa mi páčil naozaj veľmi. Detailné kresby (grafika?, lept?) - veľmi vtipné ilustrácie diela bratov Grimmovcov, + ilustrácie k básňam Konstantina Cavafyho, ktoré som doteraz nepoznal, parafrázy Picassa a ešte čosi navyše.

Cold water about to hit the prince

Veľmi vtipné!

100 talianskych kresieb ma až na svetlú výnimku štúdie ruky s miskou vody na niekoľko spôsobov veľmi nebralo. Talianska baroková maľba asi nie je moja miska vody.

Milan Bočkay bol super.

Konečne som pochopil, čo je analytická maľba. Väčšinou sa mi tie veci páčili, aj keď z nich čpie istá dávka úchylky. Čo ma ale dostalo bola séria Spochybnený priestor. Ktorýkoľvek z tých obrazov (ideálne všetky) by som si okamžite doma zavesil a čučal na ne dňom i nocou :)

0000010100792011008015450304274403042752

Capote

Dráma
USA, 2005, 113 min

Réžia: Bennett Miller
Hrajú: Philip Seymour Hoffman, Catherine Keener, Clifton Collins Jr., Chris Cooper, Bruce Greenwood, Bob Balaban, Marshall Bell

Aj menej bystrý divák ako ja už z názvu pochopí, že je to film o Trumanovi Capotem. Nie je to biografický film, venuje sa obdobiu, kedy Capote písal svoju knihu In Cold Blood, ktorá je „nimi“ pokladaná za jeho najlepšiu.

Keď som zistil, že Phillip Seymour Hoffman hrá hlavnú úlohu, veľmi som sa potešil, lebo ma vždy bavili jeho vedľajšie postavy. Myslím, že postavu zvládol svedomito, keď som v bonusových materiáloch videl nejaké originálne Capoteho vystúpenie, musel som uznať, že ho napodobňoval verne, vrátane až bizardnej dikcie, teatrálnej gestikulácie a fistule, ktorou bol Capote povestný. Asi som kacír, keď už mindžujem aj na to, že môj obľúbený herec dostane Oscara, ale minimálne v Magnólii mi pripadal výrazne lepší.

Film je veľmi komorný, atmosféra „ma dostala“ a naozaj som ocenil aj reálie 50-tych rokov, ktoré boli naozaj reáliami – vždy sa trochu čudujem, keď sú v súčasných filmoch reálie presne z tohto obdobia zažltnuté a zanesené patinou, akoby ich niekto už 20 rokov používal.

Príbeh je zameraný hlavne a predovšetkým na Capoteho, čo je aj vzhľadom na názov filmu celkom pochopiteľné – problém tohto konceptu je, že ostatné postavy zostávajú trochu nezaslúžene príliš mimo a film tak na mňa pôsobil ako ospravedlnenka Capotovi za to, že prechlastal svoj talent. Inými slovami, chýbal mi kontext uchytenia spisovateľa v jeho realite – inej ako jeho prežívanie príbehu, o ktorom píše. Vo filme je kvantum náznakov, ktoré však od diváka vyžadujú minimálne „dobrú“ znalosť Capotovho životopisu.

V každom prípade, vidieť sa oplatí – a ja si idem znovu prečítať In Cold Blood.