no, prave som sa zase vratil z maroka. (mam velmi velmi rad take navraty lebo potom par dni vidim zname miesta take ako naozaj su, kym si na ne znova zvyknem)

tentokrat som sa tam odvazil fotografovat.
no, poradil by som to aj kazdemi inemu zacinajucemu fotografovi, co rad foti ludi zblizka, fotografovat v moslimskej krajine. znacna cast obyvatelstva sa domnieva, ze ziadna ziva bytost by nemala byt nikdy fotografovana. dalsia cast sa snazi za kazdu fotku vymamit nejake peniazky, ktore vecsinou nie su k dispozicii, a potom mnozstvo ludi co pri pohlade na fotak zacnu okamzite robit opicky a tak...

tie fotky zrejme aj tak nebudu stat za vela, ale potom, ked clovek foti kdekolvek inde, nez v takejto krajine, pride mu to ako ta najlahsia vec na svete. uplne opadnu blbe pocity a krupule niekde medzi ludmi vytiahnu fotak a proste fotit, pretoze tito ludia v ziadnom pripade nebudu reagovat tak extremne a v tom pripade je to uplna pohoda (s mierou samozrejme)

fotky budu, ako vzdycky, predpokladam asi za take dva roky, digitalom som fotil len rozne picovinky ;)

(inak je to uzasne, spracovat fotky az po takom dlhom case. sice je to z nudze cnost, ale neuveritelne dobra vec zaroven. najskor chvilu pockat, kym sa v ladnicke nazbiera tak 30-40 filmov na vyvolanie, potom jednu noc vsetko vyvolat, pekne ulozit do archivu, a spracovavat ho postupne. a pritom riesit uplne brutality so svojim zivotom takze clovek sa k zvecsovaniu a scanovaniu dostane niekedy naozaj az za par rokov... ten pocit pritom je ako koncentrovane niekolkodnove deja-vu, zabudnute veci sa znova vracaju... uzasny zazitok
ale nie o tom som chcel....)

ospravedlnujem sa za off topic, tym par vytrvalcom co to docitali az sem