Na predchádzajúcich sedeniach som sa vyjadroval v zmysle “jemného bozku prebudenia”. No preformuloval som to na “zalomcovanie”, pretože si myslím, že ma takto skôr vezmete vážne. Predstavte si, že sú medzi nami poslovia svetla, ktorí ešte driemu. Oni sa vôbec nechcú prebrať! Nezaujíma ich: “Kto som? Prečo som tu, a čo je mojím poslaním?” Oni spia a existujú v stave preživania – poniektorí z nich dokonca s hromžením. Nie sú spokojní s tým, čo sa vo svojom živote dozvedajú. Fňukajú nad svojím osudom, ktorý k nim nie je dosť žičlivý a hnevajú sa na Boha, ktorý je na nich –ako sa zdá – rovnako nahnevaný a nie je dostatočne láskavý.