cakam na teba uz odkedy si odisla
pozeral som ako v dialke straca sa tvoja postava
nedokazal som ta zastavit ani nic povedat
zialom sa mi skryvila tvar,
do oci sa mi tlacili slzy a ja som ich nedokazal zahnat

plakal som a kazdy kto isiel okolo si myslel ze som blazon
uz som nedokazal stat musel som si sadnut
neveril som ze odides a nechas ma tam sameho ako vsetci
nepytala si sa ma, ani si sa neotocila

pozeral som este dve hodiny na to miesto kde zanikol rozmazany obraz tvojej postavy a nerozumel som preco to muselo prist
sedel som vo vlaku pozeral ako sa minaju spomienky
vsetko co malo cenu je stratilo

vzdy ked ma nikto nevidi pridem na to miesto
cakam ta tam znovu a znovu
aj ked viem ze neprides, chodim tam aby som nezabudol
a zabudol nato ze uz tam nemam prist

ale aj ked idem spat stale ta cakam