Piatok večer. A ja zase sedím doma s neutíchajúcimi boles?ami žalúdka. Tak ako posledné tri dni. Päty som z domu vytiahla len keď som išla vyvenči? psa, ale aj to maximálne na 20 minút.

AU!!!!!!Fu!Krč

Posledné dva týždne som svojich kamarátov ("kamarátov") ani poriadne nevidela.Nepotrebujem. Neľutujem. Aspoň jednu skupinku. V poslednej dobe mi úplne stačí jeden jediný človiečik.Moja láska...je aj človek, ktorému môžem poveda? všetko.ON mi môže poveda? všetko. Je to také... oslobodzujúce...:)

Na druhej strane ale asi niekomu chýbam. ľuďom, ktoŕi sa už dlhšiu dobu nazývajú mojimi najlepšími priateľkami. ľuďom, s ktorými sa poznám dlhšie a lepšie ako s ním....

Dlhšie? Určite.

Lepšie? V tomto momente? Pochybujem.

Ja ich už vlastne ani nepoznám. Pokiaľ sa nechcem stále prispôsobova? a nebra? do úvahy vlastný rozum tak stratím krok...som divná, som iná. Nou rišpekt. PARANOIA. Tento stav nemám rada. Preto sme tam kde sme. V stave, že už si snimi nemám čo poveda?.

Na tretej strane ich mám ale veľmi rada a nechcem ich strati?. Nechcem strati? všetky naše spoločné spomienky a veci, ktoré nás ešte len možno čakajú. Nechcem ma? pocit, že som vymenila lásku za priateľstvo a že sme sa ani nepokúsili da? to do poriadku.

Vraj sa ma boja :(

To mi je ľúto.

Nemám by? teda radšej tam, kde sa ma ľudia neboja?

Je vôbec možné aby mi niekto po vyše štvorročnom priateľstve povedal že sa ma bojí?

Je také zlé že chcem by? radšej s inou skupinou ľudí než akú si vybrali oni?

Fu!

Ako to tak po sebe čítam je to dos? chaotické...ale také sú moje myšlienky čo sa týka tejto témy.

Chaos, zmätok, smútok, nádej.

Vie mi niekto poradi??