prislo to tak necakane. vobec som s tym neratala aj ked som na to myslela takmer kazdy den. bol tam. nas rozhovor bol moc fajn vsetko sme si vysvetlili takze som mohla byt vazne spokojna. aj som bola ako uz davno nie. vecer bol fantasticky. vsetci ludia ktori su moc fajn a ja si s nimi rozumiem. povedala som si ze sa uz nebudem trapit a pekne som si to urovnala v hlave. potom som ho zbadala. okamzite mi prebehol mraz po chrbte a ja som vedela ze s nim musim byt. kracala som k nemu ako zhypnotizovana a plna ocakavani. bol to uzasny pocit vediet ze je zase pri mne citit vonu jeho tela a ze ma drzi za ruku. rozmyslala som ci ist do toho znova. neorientovala som sa rozumom.

teraz sa citim dobre. viem co mam cakat nemam ziadne iluzie. vraj je to krok spat ale mna to momentalne vobec nezaujima.po tejto stranke sa citim konecne ok a to je pre mna podstatne.

nevravim ze od teraz uz vsetko zvladnem lebo viem ze to tak nieje. pochybujem ze suicidne pohnutky sa vytratia no aspon na chvilu mam mozno klamny pocit ze o mna niekto stoji...