fuj... no tak tento tyzden od pondelka je taky divny. na jednej strane sa mavam dobre, tesim sa, stretol som sa s par novymi ludmi,podarilo sa mi splnit si nejake predsavzatia a prislo aj niekolko dobrych sprav atd, co je velmi pekne...



na druhej strane som nejaky psychicky skurveny a neviem najst ten pravy dovod preco. vybrat si mozem asi z tychtoveci:

- som precitlively a vsetko si prilis pripustam

- nie som taky dobry ako som si o sebe myslel a je mi tazko prijat ten fakt

- prilis premyslam sam nad sebou amiesto toho aby som jednoducho iba konal a potom uvidel co to prinesie

- neviem prijimat kritiku

- ludia okolo mna ma nemaju radi/zavidia/nechcu mi dobre

- ludia okolo mna ma neponaju a preto mi hovoria veci ktore by nemuseli.



hm... ked sa tak divam na tena zoznam, vacsina tych veci sa tyka ludi okolo mna. casto som chcel aby som tak velmi nevytrcal a aby ma ludia mali radi. ale na druhej strane som skratka exhibicionista a tym padom musim minimalne 50% liezt aspon trochu na nervy.



tusim to fakt prilis rozoberam.



mam nejake take obdobie ze chcem byt sam. alebo si chcem minimalne velmi dobre vyberat spolocnost v ktorej budem - a tym padom sa musim pripravit na to ze budem musiet byt sam.



neviem. zamotava sa to cele. prestal som sa na 100% sustredit na to aby som bol stastny a tak to aj dopadlo. stastie JE naozaj stav mysle a ja som si to uz uvedomil. niekedy vsak nevladzem byt stastny.



som nervozny. neisty. trochu na dne so silami. trochu mimo. trochu v prdeli z ktorej sa musim vyhrabat.



mam kramy. a dufam, ze budu poriadne nech vyplavia vsetky tieto picoviny.