Kazdemu sa s tym chvalim, tak sa podelim aj s vami o radost.

Ked som sa pred dvoma tyzdnami zobudil popoludni a uvedomil som si , ze som premrhal podstatnu cast dna, vybral som sa okolo tretej do prirody. Nic extra - len Devinska Kobyla. O stvrtej som bol len v DNV, takze na vrch som sa dostal az okolo piatej po zapade slniecka. Zizal som na zapad a tesil sa z farieb a vetra a mrazu a snehu a tak.Potom sa zacalo stmievat,tak som vstal a vtedy na mna prisiel uzasny pocit, ktory pretrval niekolko dni. Uzasna radost z pritomnosti, do oci sa mi tlacili slzy stastia len z puhej existencie toho, cim som obklopeny a ... vlastne to nevie ani vyjadrit, .. konecne som pochopil ze nie je dolezite rozmyslat o tom, co bude zajtra, ale co je teraz a uvedomil som si, ze sa nemusim nikam ponahlat, lebo mam fakt spustu casu...

Ked som zacal rozmyslat o niecom inom ak o pritomnosti,povedal som si stop pozri sa okolo seba a o5 som videl stromy a oblohu a nic ine som nepotreboval...

Na druhy den som sa vybral opat out a sice som nestihol yapad slnka, no hviezdy mi neusli, vyvalil som sa na chrbat v kamenolome a ziral som na hviezdy - take drobne detske radosti :o)

Skoda , ze nemam literarne nadanie... mozno by to bolo zrozumitelnejsie...

O tyzden na to som sa zase prechadzal kdesi nad Mladou gardou a stretol som malu listicku, ktora na mna nedovercivo pozerala, no aj tak mi urobila velku radost...



Kazdopadne - svet je krasny a ja to konecne po rokoch vidim. Som vdacny (neviem sice komu), ze som obklopeny krasou a kazdym dnom si to viac a viac vazim (dufam, ze to nebude mat casom klesajucu tendenciu).

A este su tu slniecka: Kazdy den stretnem niekoho (jedno zo slniecok), kto mi vylepsi naladu a ... nazyvam to, ze mi da svetlo, lebo tak mi to pripada... je to parada...



Vsetkym prajem krasny den***