DUMBO ZAVREL OCI A Z CELEJ SILY ZACAL MAVAT USAMI.A NAOZAJ! NEPADAL SOLU AKO KAMEN, ALE VZNASAL SA VO VZDUCHU.

TIMOTEJ NATSENE ZVOLAL:" VEDEL SOM,ZE TO DOKAZES! POZRI SA! LETIME!" DUMBO OTVORIL NAJPRV JEDNO OKO,POTOM DRUHE. TIMOTEJ MAL PRAVDU. NEPADAL, LETEL AKO VTAK.



Hore,na kolibe.Svet sa tocii-toci-tocii..Zhora je vsetko jasnejsje.A ja nemam strach.

Sedim,pijem kavu so SLAHACKOU- slahacka vypadava z pohara,ako tam sypem cukor. Tak sa naklonim a ponorim do nej bradu,usta-akoby-cela sa do nej ponaram,a citim sa bezpecne. Oliznem si tvar.Smejem sa-trocha nekoordinovane-a kava sa vyljeva pod naporom nahlej euforie. Casnik sa moc nezabava.Prinasa mi vodu z vodovodu-o ktoru som prosila ("prjamo z umyvadla"-hovorim,"vsak nemoze byt pokazena" "Neviem,neviem slecna")

Voda je tepla- ani nezbadam,ze to asi urobil schvalne- ani nezbadam -ze sme este stale na Zemi - ani nezbadam- ze tento okamih pominie-ako kazdy iny(krasny:))...A predsa vidim vsetko jasne- zdola,zvrchu,sprava ,zlava- tam a vtedy- tu a teraz-stale tu a navzdy...

Len ta hmla ma drzi vo vzduchu-a ja dycham to co som..nie som nic viac-ako hmla.nie som viac-ako nic.."byt atomom je krasne"

A niekedy-je to zvlastne- pri stretnutiach-nie dvaja,ale jedna osoba vznika..

Identity stracaju identitu -a vracaju sa do povodnej podstaty-bytia..