rano som zaspala...nevadi nikto ma zatial nekontroloval. takze som prisla 20 min neskor do prace ... ako som povedala ,nikto ani okom nemrkol.(az na kolegu co sa mi kazdy den pozera na zadok) zapla som si pocitac,ktory sa pomalicky ucim mat rada...vypila cajik,zavolala koleginke v prahe a hned sa jej vystazovala zo vcerajsieho stresu,ktory sposobil moj sef ktory si v cera ,velmi taktne, vypol telefon ked som ho najviac potrebovala....

koleginka mi odovzdala par prijemnych slov ktore mi pomohli nemysliet si ze to vsetko bola moja chyba...

no a potom som vyhladala kyberiu a rozhodla sa napisat tento dennik (bez toho ze by som myslela na ze moj pravopis je asi tak na 5)

tak a teraz ktomu co tu chcem vlastne napisat...vcera som mala diskusiu zo svojim priatelom ( to jest boyfrendom ci ako sa to vlastne pomenuva)

poznam sa snim par mesiacov.je to velmi dobry clovek! je mojim priatelom! je do mna zalubeny a myslim ze mu velmi zalezi na tom aby vydel moju tvaricku usmiatu....

tazko v skratke charakterizovat...a vsak asi tolko



tento pondelok ma jeden moj kamarat ( ktoreho vsak nepoznam az tak dobre) pozval do kina.... datum padol na 14.02.04. ja som mu povedala ze neviem ci budem mat volno akurat na tento den...

kedze neoslavujem tento sviatok vobec mi to neprislo ako pozvanka na rande....

vcera som volala zo svojim boyfrendom ci teda nahodou nechce byt somnou na tento "slavny"den lebo ak nie mozem ist do kina s niekym koho ani nepoznam.....

no a to je cely kamen urazu ......no a on mi povedal ze ( co myslis? )a ja som mu povedala ze dufam ze chce byt somnou na tento "slavny den") no a on povedal ze ano

premna to v ten moment skoncilo..... bolo mi jasne ze do kina pojdem inokedy a mozno vobec nie....

no ale on ( moj boyfrend) vecer prisiel na kus reci a normalne logicky sa ma opytal ci som normalna v tomto smere.....

a ked som sa nad tym zamyslela doslo mi to cele v plnej krase.....

co si asi tak mohol mysliet po tom mojom slavnom telefonate?

ja som to pochopila az ked mi to povedal....

proste mi to tak neprislo kedze neoslavujem tento sprosty svieto zalubenyh.......

a vsak ked som sa nad tym zamyslela prisla som na to ze som teda asi riadna hlupana......

(nemyslite si vsak ze moj boyfrend je ziarlivec,lebo NIEJE !!! musim povedat ze mi to povedal velmi jemne ,normale) asi tak isto ako by som mu ja povedala keby sa on chcel vybrat na ten "slavny den" z neakou slecnou do kina.....( ktoru skoro nepozna)

no a dnes sa zamyslam nad sebou ze co to je vlastne so mnou ked mi na nom zalezi a ja reagujem ako keby som ho mala na haku

NEMAM, a aj vcera to dopadlo prijenym rozobranim problemu a dostacujucim vysvetlenim....

stale tu je ale otazka ako je to mozne ze som sa takto zachovala? sama neviem

ale trapi ma to! myslim ze niekde vo mne je neaky problem ktory treba riesit !!!



a nemyslim ze to je preto ze to nieje ten na pravy...

tak co to je ? preco sa stale vyskieram na vsetky strany?

preco ked som skoro zalubena sa stale pozeram na kockosov okolo?

NEVIEM !!!!!!!