Nitrianske Pravno - Vyšehrad
Na hornom Ponitrí neolitickí obyvatelia vyhľadávali k osídleniu terasy rieky Nitry a vhodné terény pod Vtáčnikom. Osídlenie možno dokumentovať nálezmi štiepanej industrie vo Veľkej a Malej Lehôtke, v Hradci, Cígli, Prievidzi a v Pravenci, teda v okolí Nitrianskeho Pravna. Bohatosť štiepanej industrie a dostatok surovinových zdrojov sa prejavuje najmä v handlovskej doline na lokalitách Remata, Ráztočno, Jalovec a poloha Horeňovo.
Štiepaná industria je z bieleho a bielosivého kremenca, ktorý pochádza z miestnych zdrojov a na základe množstva suroviny, koncentrácie lokalít s veľkým množstvom polotovarov i odpadového materiálu možno predpokladať, že tu treba hľadať výrobne pracovných nástrojov, predmetov dennej potreby a zbraní z kameňa.
Do eneolitu - neskorej doby kamennej (3000 - 1900 rokov p. n. l.) spadá lengyelské osídlenie, v ktorom sa objavujú prvé medené výrobky na hornom Ponitrí. K zaujímavým nálezom z tohto obdobia patrí hlinená plastika medveďa z Prepoštskej jaskyne v Bojniciach. Z Bojníc pochádza i medená sekera a klin. Výskyt medených nástrojov upozorňuje, že tu možno hľadať i dielňu na ich výrobu a že surovinové zdroje nie sú príliš vzdialené. V neskorolengyelskom období je osídlené i Nitrianske Pravno a okolie, čoho dôkazom je pohrebisko vo Vyšehradnom s kostrovými hrobmi.
Medené predmety sú dokladom obchodných kontaktov s okolím. Obchod úzko súvisel s prirodzenou tvorbou obchodných ciest, ktoré vznikali v údoliach pohorí a popri riekach. Z hojného počtu medených nástrojov z horného Ponitria je potrebné spomenúť medené čakany z Koša a Handlovej, kde sa našla i sekerka a surovina v tvare koláčov. Ďalšie medené predmety poznáme z Cígla, Hradca a Brusna. Niektoré z nich, ako sekerku z Nitrianskeho Pravna, môžeme zaradiť už do staršej doby bronzovej (okolo 1500 rokov p. n. l).
Objavenie zliatiny cínu a medi a jej využitie pre spoločnosť, osvojenie si technológie výroby bronzovej industrie dáva človeku veľké možnosti a nastoľuje obdobie novej deľby práce, vznik remesiel a rozšírenie obchodu. Toto všetko vedie k diferenciácii spoločnosti.
Dobu bronzovú datujeme do rokov 1900 - 700 rokov p. n. l. a rozdeľujeme ju na tri vývojové stupne: staršiu, strednú a mladšiu. Na prelome staršej a strednej doby bronzovej okolo roku 1500 p. n. l. do slovenského prostredia prenikajú mohylové kultúry. Na stredné a severné Slovensko prichádza ľud popolnicových polí so svojou lužickou kultúrou. Lužická kultúra na hornom Ponitrí je bohato zastúpená a vďaka objaveným pohrebiskám, sídliskám a hradiskám vieme, ako bola naša oblasť zaľudnená obyvateľmi lužickej kultúry. Z okolia Nitrianskeho Pravna sú to lokality Vyšehradné, Chvojnica a hradisko Vyšehrad. Hradiská ako vyššie typy sídliskových útvarov si vynútila zmenená spoločensko-ekonomická situácia. Z mohutného opevnenia na hradisku Vyšehrad vyplýva predovšetkým ich obranná funkcia. Sieť osád lužického ľudu bola neobyčajne hustá. Hlavným zamestnaním bolo poľnohospodárstvo a známa je domáca výroba bronzových predmetov. K výtvarnému prejavu možno počítať niektoré keramické tvary, ktoré súviseli s náboženskými predstavami. Pochovávanie bolo výlučne žiarové pod väčšími alebo menšími mohylami, popol a kostičky zo zomrelého sa ukladali do urny — popolnice. Na niektorých urnách sa objavujú „otvory pre dušu". Lužická kultúra na hornom Ponitrí pretrváva až do doby železnej.
Archeologické výskumy v rokoch 1970 - 1978 potvrdili, že ľud lužickej kultúry si vybudoval na Vyšehrade mohutné hradisko v mladšej dobe bronzovej (1200 - 700 rokov p. n. l.) a sídlil tu i v staršej dobe železnej (700 - 400 rokov p. n. l.). Hradisko Vyšehrad má výhodnú zemepisnú i strategickú polohu a nachádza sa v nadmorskej výške 829 m. Okrem toho patrí do pohoria Žiar, ktoré tvorí hranicu medzi Turcom a Ponitrím.
Vyšehrad je hradisko, ohraničené strmými skalami na južnej i východnej strane, ťažko prístupné i zo západnej a severnej strany. Celý areál má mocné opevnenie vzájomne od seba oddelené sústavou valov na štyri samostatné dvorce. Vstup na hradisko je zo severnej strany, kde je aj najnižšia časť hradiska a najbližší zdroj vody. Práve túto polohu osídlili Lužičania, čo potvrdzujú výskumom získané nálezy keramiky, bronzovej suroviny, kosáky, ihlice a prstene.
Podstatne výraznejšie bol osídlený Vyšehrad v mladšej dobe železnej. Dobu železnú rozdeľujeme na staršiu - halštat (700 - 400 rokov n. p. l.) ai mladšiu - latén (400 - 0 rokov p. n. l). V polovici 3. storočia p. n. l. prichádzajú na naše územie Kelti a germánske kmene. Nastáva rozmach kovovýroby, poľnohospodárstva, obchodu a vznikajú nové remeslá. Styky Keltov s vyspelými oblasťami sa prejavili v zhotovovaní šperkov, keramiky, sklených výrobkov a vo výrobe mincí.
Kelti žili pôvodne v oblasti Hercínskeho lesa, východne od Rýna v pomerne chladných oblastiach. Na naše územie prišli ako okupačná vrstva, ktorá si podrobila domáce obyvateľstvo a neskôr sa s ním zžila. Moc Keltov zlomili v 1. storočí p. n. l. Dákovia. Spoločný život Keltov, Dákov a domáceho obyvateľstva tzv. púchovskej kultúry sa prejavil i na materiáli, ktorý z tohto obdobia pochádza. Na hornom Ponitrí sú to sídliská v Pravenci, Bojniciach, Prievidzi, hradiská v Hradci, Kamenci pod Vtáčnikom a na Vyšehrade. Keltsko-dácko-púchovské osídlenie bolo na Vyšehrade výrazne zastúpené. Hlavnú časť materiálu tvorila keramika, železné náradie remeselného a poľnohospodárskeho charakteru a predmety dennej potreby. Rôznorodosť nálezov je dokladom, že život na hradisku v období zmeny letopočtu bol čulý. Ženy sa zdobili sklenenými náramkami, železnými, bronzovými a striebornými sponami a muži nosili za opaskom veľké nože. Z keramiky sa v hojnom počte našli zvyšky sitúl, váz a jemných vyhladených laténskych nádob.
Zdá sa, že v dobe rímskej [1. - 4. storočie n.l.) ešte ostáva púchovské obyvateľstvo na Vyšehrade, čoho dôkazom sú niektoré typy keramiky a kovových predmetov, ktoré môžeme časovo zaradiť do 1. až 2. storočia nášho letopočtu. Osídlenie Vyšehradu v tomto období podporuje aj to, že keltsko – dácko - púchovské obyvateľstvo si opevnené hradiská buduje na dôležitých križovatkách obchodných ciest, na výrazne obranných strategických miestach a takým určite Vyšehrad bol.
Vpád Húnov do Európy koncom 4. storočia vyvolal veľké sťahovanie národov, teda i slovanských kmeňov. Koncom 5. a v 6. storočí osídlili naši slovanskí predkovia už veľkú časť Slovenska. Príchod Slovanov na naše územie nebol jednotný a neuskutočnil sa naraz.
Prírodné prostredie, do ktorého prví Slovania na hornom Ponitrí prišli, im umožňovalo venovať sa okrem poľnohospodárstva hlavne pastierstvu a chovu dobytka. Rozsiahle lesy poskytovali materiál na stavbu usadlostí a dostatok lesnej zvere ako doplnok obživy.
Vyvrcholenie slovanského sťahovania nasvedčuje na rozklad patriarchálne - rodových vzťahov.
Čoskoro po usadení v novej vlasti postihlo našich predkov nebezpečenstvo v podobe avarského vpádu do Karpatskej kotliny. Avarský kmeňový zväz sa koncom 6. storočia stal hlavným mocenským činiteľom v našich krajoch. Nad porazenými Slovanmi vládli viac ako dve storočia. Nová politická situácia priniesla i nové spoločensko-ekonomické vzťahy. Spoločnosť prešla zložitým vývojovým procesom, v ktorom sa formovali menšie kniežactvá. Koncom prvej tretiny 9. storočia vzniká Veľkomoravská ríša — ranofeudálny štát. K nitrianskemu kniežatstvu patrilo pravdepodobne i územie horného Ponitria. Veľký význam pre osídlenie hornonitrianskej kotliny Slovanmi mala obchodná cesta prechádzajúca údolím-rieky Nitry. Na tejto ceste vznikali kmeňové centrá, ktoré sa postupne včleňovali do Veľkej Moravy. Výskum v Hradci priniesol dôkazy o Slovanoch, ktorí žili na hradisku, mali za úlohu chrániť obyvateľstvo a strážiť zároveň obchodnú cestu. Podobné nálezy ako v Hradci sa našli v slovanských osadách v Bojniciach, Koši, Novákoch, Prievidzi. Severnejšie sa objavili osady v Brezanoch a Nedožeroch, kde spracovávali železo pre okolité slovanské obyvateľstvo. Pre Nitrianske Pravno a okolie má mimoriadny význam hradisko na Vyšehrade práve vo veľkomoravskom období. Zohráva dôležitú úlohu pri obchodnej ceste vedúcej Ponitrím do Turca. Diaľková cesta si vyžadovala vojenskú obranu. Slovania si hradisko prebudovali podľa svojich potrieb a upravili jednotlivé dvorce tak, aby boli čo najmenej prístupné nepriateľom.
O tom, že Vyšehrad bol významným centrom slovanského obyvateľstva v období Veľkej Moravy a čiastočne i po jej rozpade, svedčia nálezy z 9. a 10. storočia (keramika, náušnice, ostrohy, sekery, kovania z vedierok, nože, klince a mnoho iných). Na hradisku sa našli objekty so zvyškami ohnísk, mazanice, množstvo poľnohospodárskeho a remeselného náradia. Žili a pracovali tu poľnohospodári, pastieri, kováči, tkáči a iní remeselníci. Zbrane, výstroj a výzbroj jazdcov sú dôkazom existencie vojenskej družiny, ktorá chránila obyvateľstvo, ktoré žilo na hradisku a v okolitých slovanských osadách. Obchodné kontakty sú doložené nálezmi železnej misky a železných hrivien, ktoré v 9. storočí slúžili nielen ako polotovar a cenná surovina na ďalšie spracovanie, ale tiež ako platidlo.
Celistvejší obraz o hospodárstve a spoločenskom vývoji v 9. storočí priniesli nálezy slovanských osád a pohrebísk. Výrazné osídlenie slovanského etnika v hornonitrianskom prostredí prináša nový pohľad na ráz osídlenia a oboznamuje nás s rozvíjajúcim sa remeslom. Výrobné osady a dechtárne v Bojniciach a v Koši, ktoré vznikli a pracovali najmä vo veľkomoravskom období, naznačujú blízkosť nejakého väčšieho centrálneho hradiska. Doklady vyspelých foriem poľnohospodárstva a remeselnej výroby upozorňujú, že táto oblasť v 9. a 10. storočí musela byť na takej úrovni ako Nitrianske a bola živou súčasťou ranofeudálneho veľkomoravského štátu až do jej rozpadu.
Výsledky archeologického bádania v oblasti horného Ponitria z obdobia praveku a včasnej doby dejinnej umožnili zhrnúť poznatky o najstarších dejinách Nitrianskeho Právna a okolia. Nálezy potvrdzujú, že tento malebný kraj bol osídlený už dávno a zohrával významnú komunikačnú úlohu.
Marta Remiašová
Zdroj: kniha Nitrianske Pravno, 1985
