Toto sa možno stalo aj vám:

Ste v myšlienkach a zrazu na vás príde nevysvetliteľná úzkos? a ?ažoba sama zo seba. To vás donúti akoby vystúpi? zo samého seba a hľadie? na to čo robíte a čo sa udialo, akoby vedľa kráčajúc a prizerajúc sa na seba samého no vy nieste v tom na koho hladíte. Zdá sa by? cudzí i keď viete o všetkom čo robí ako žije, čo cíti. Vtom pocítite že ste úplne v strede všetkého diania, bez moci ovplyvni? veci navôkol. Začnú prichádza? otázky; prečo som v tom človeku čo teraz na neho hľadím? Prečo sa dejú veci ktoré ja nechcem a tento človek ich koná? Ďalej sa dostávate do šialeného strachu keď si uvedomíte, že ste v tomto vesmíre vlastne úplne sám.

Nemôžte ani vstúpi? do človeka obdareného krásou, bohatstvom, š?astím, rados?ou, talentom... alebo naopak do protikladov. Nemôžte by? v jednom okamžiku tu a aj tam i keď ste slobodný a momentálne aj mimo tela. Cítite, že všetkému je na vine vaše pripútanie a uväznenie v tom človeku. Toto sa mi pár krát stalo keď mi bolo smutno. Prišlo to keď som bol napríklad sám v izbe proste zrazu obrovský tlak úzkosti vo vnútri a celkom sa odpútate od tela a je to zvláštne ako si uvedomujete, že hladíte na seba na toho človeka stále tými istými očami v tele i keď ste mimo neho. Vôbec neviem čo to znamená. Určitú predstavu mám, že to naznačuje, že človek okrem tela, rozumu, vôle a mysle má čosi čo vlastne akoby ani nepatrí telu a iba to telo obýva. Je to ?ažké pochopi? ale vôbec to nieste vy a znovu sa potom pýtate, prečo práve ja tu musím by? a ži? život tohto človeka a či som vlastne tým telom alebo tým čo len to telo obýva. Ešte je tu možnos? že som dokázal odpúta? dušu z tela, a tá je tým čo prebýva v nás i keď s určitos?ou neviem poveda? či ja som tá duša. Snáď sa to stalo aj vám ešte som sa to nikoho nespýtal. Neviem čo je zmysel toho všetkého. Azda som to tu aj napísal dos? chaoticky ale myslím že sa to nedá pochopi? pokiaľ to nezažijete.