asi je chybou,že som vlastne nemala ešte dočinenia s Federciom Garcíom Lorcom,môžem len povedať,že to bolo výborné
dialógy,kulisy a pár hereckých výkonov
kulisy boli urobené ako sklenené (plexisklo) dvere (asi 8) a z nich sa sypal piesok naznačujúc zmenu času + neúrodnú pôdu.muselo tam byť dvojité plexisklo,lebo piesok padal do dverí

najkrajšie dialógy ever.kebyže stíham.,tak aj zapisujem,ale samozrejme sa nedalo ,)
žiadne patetické romantické výplody.
klasická dilema srdce vs rozum (víťazí rozum) a potom je tu možnosť vrátiť to späť
respektíve možnosť rozhodnúť sa inak..
o pár rokov neskôr, ja som tam našla spätosť = ich neschopnosťou mať deti s pôdou (ehm,často sa prirovnáva k vyprahnutej zemi, +matkin syndróm,ktorá odišla, lebo nevydržala byť zavretá)
tretie:
sa mi páčilo najmenej.
smútok 5 sestier (hádam si nepletiem počet) keď všetky túžia po slobode a sú nútené smútiť za svojím otcom

spojenie to do jedného príbehu bol určite zaujímavý a dobrý nápad,keďže ako som už spomenula, Krvavá svadba (nevesta odíde zo svadby a jej snúbenec spolu s milencom sa navzájom zabijú) Plánka ( oživenie milenca, ktorého si zoberie, nemôžu mať deti, nešťastné manželstvoˇ) a potom Dom Bernardy Alby (viď hore)

naozaj škoda tých dialógov.stáli zato.
pekné vyjavenie symbolu smrti pomocou noža (na začiatku) a zachovania tradícií, hrdosti (matka naznačí synovi,že musí pomstiť svojho brata a otca)

asi tak nejak