Ja a kus zelenej pichľavej hmoty

separovaný tajomný privátny svet

vo vedierku so zeminou

Nikto nepozná Jeho zložité

myšlienkové pochody

je takmer nemožné zisti?

nad čím uvažuje

sediaci na okne s pohľadom upretým

von

na mrazivo tichú

večernú ulicu



A možno sa jeho vnemy sústreďujú

na kakofonické zvuky ktoré ho

každodenne a celkom samozrejme

násilne-nenásilne obklopujú

Snaží sa porozumie? prečo čudné

nespokojné stvorenia na dvoch nohách

áno tie smiešne vyziabnuté dvojnožce

stále na seba kričia a na dôvažok si k tomu

zapínajú podivnú skrinku prepchatú

hlasmi a melódiami neviditeľných tvorov



Aké jednoduché a predsa komplikované

Bezstarostne sa na mňa smeje zo svojho malého

kovového piedestálu

Budha nesmie sedie? nižšie ako my

magické pravidlo ktoré sa časom stane

úplne prirodzeným

Máme radi Budhu my sme Budha

všetko je Budha

Neveľký zelený dôkaz toho že sme

obklopení

naozajstnými zázrakmi

a v prúde života ich často

neúmyselne prehliadame



Tak ako ja práve v tomto okamihu

prehliadiam tú malú

slanú kvapku vody

kĺže sa mi suchým rozpáleným lícom

Ja vo svojej vlastnej autonómii

bezcitnosti a chladu a odmietania

obrastená pichliačmi s krvavou

tŕňovou korunou na hlave

sa na nich

len tak nenútene usmievam

a cítim

že ďalší pokus napodobni? Budhu

beznádejne narazil na skaly a

stroskotal

po miliónty krát



stroskotal