mesto VP84
kde sa dni podobajú ako vajce vajcu,
ten mág by o tom vedel písať knihy,
keď sa my snažíme chytiť každú šancu,
každý kšeft, každý sen potíme v ruke,
ako posledný groš každý deň,
kde aj líšky sú lenivé dať dobrú noc,
život v strede krajiny nikoho,
pánu bohu za chrbtom, ak vôbec dáky je,
hriechy uplynulého dňa polka mesta zapije
v miestnom výčape, sila zvyku
a slabosť chvíle, niet úniku,
najbližšie mesto je vzdialené na míle
a preto pijem spolu s nimi aspoň za krčah,
lebo nechceme zas trčať
v tých prašivých chatrčiach,
kde aj pes by ľutoval skapať, keď vidí tú nudu,
obyvatelia mestečka v zčarovanom kruhu,
kde jedine kostolný zvon značí pohyb času,
i keď ten tu nehrá rolu.

txt: peťo tázok