tak zase. cestou do kúpelne sa poškrabem nad zadkom. záchod, kuchyňa, bojujem so zapaľovačom, ktorému sa viditeľne chce menej, ako mne. Linoleum, rozmýšľam, koľko na nom prebýva baktérií. No a čo. Kým nemám týfus.. Spravím si čaj. Zavolá dnes? Vylíž mi vaňu ty tela. Feministická minútka, ajj keď určite nemám páru, čo to slovo v skutočnosti znamená. Popálim sa o čaj, nedočkavá ako vždy. Čaj vždy chladne príliš pomaly. Zapnem si rádio? Radšej nie. Myšlienky na prichádzajúci deň okolo mňa stepujú jak uvedomelé írske bábušky. Čo budem robi?? Treba zavraždi? čas, alebo ho aspoň kvalitne oklama?. V duchu si na chrbát nakladám zvolené množstvo povinností. Voľný čas je nebezpečný artikel, bohvie, čo mi v jeho prítomnosti skrsne v hlave. Tak radšej ešte do knižnice. Boha, omŕzajú mi prsty na nohách. Zasa som v noci skopala ponožky. Jak decko. Ale prd. Len slabá gumička. Na všetko existuje logické vysvetlenie. Nenávidím to, venujem sa čaju. Mala by som sa teši? z vlastnej samoty a prítomnosti svojej ohromujúcej osobnosti. Hurá. Ešte že nemám šampáňo, práskla by som ho do lustru, v momente mám jarnú atmosféru aj so zlatým dažďom. Smrdia mi nohy. Mením sa na chlapa? Ďalší dôvod k rannému zúfalstvu. Nie, dnes nie. Mala by som. ..ľahnú? si tak k chlapovi pod perinu a vyliez? až na obed. Nonšalantne hodi? bobek na všetky povinnosti, telefonáty a hoc aj trúby nebeské. Ja a cynik?Vystačím si, no jasne. Tieto ranné duševné grcky stoja tak za prd do cudzích gatí.