Klip, kvap...prve giganticke kvapky mi uspesne pristali na tvar z desne tazkej olovenej oblohy, ktora rozplyvala spinu a paranoiu hlavneho ustredia nasej republiky. Depresivny utek zo schodzky s clovekom, ktory ma nechapal, alebo pochopit ani nechcel. Chlapi. Ignorantsky pochod mestom ma zachvatil na plny uvazok. V periferii mojich ocnych buliev sa zrazu mihol clovek, ktory ma podvedome zaujal. Kolporter Nota bene usmiaty od ucha k uchu ako male jesitne slniecko. Podivny kontrast s okolim. "Budem clovek", ozval sa moj pochovany samaritansky hlas, "a potesim niekoho aj ked mna samu presiel buldozer"...(alebo to bol skor sado masochisticky sklon?)....Jeho smajlik sa siril okolim ako chripka a sadol mi na fejs. Ked som odchadzala za chrbtom mi este znel jeho hlas... "dakujem za krasny usmev slecna....ved on sa vam raz vrati..."