utieram si slzy,uz neviem ako zit,

prechadzam touto ubohou nekuplnou cestou ked infantilnost bytia tejto personality,teda mojej osobnosti,sa snazi prerazit ultrastihle ladove objatie,ktore vyrastlo ako ako carovne fazulky vokol mna..



ruzove vyhonky drvovo zovierajuce moje srdce,co sa snazi zufalo nadychnut tohto ducha,skomierajuc a trasuc sa. cokolvek sa dalo urobit uz je neskoro..



postavy sa vytracaju z hlbky,z dna priepasti a snazia sa preniknut krystalmi hnevu a ostrym krvaveho meca moju chabu obranu. nedokazem prilis dlho odolavat tejto presile a vyskakujem z balonovej pevnosti vrhajuc sa zufalo do vopred prehraneho boja.



bolesti prenikaju purpurovym pancierom nehmotnej podstaty a sfery ludskosti..pancier ukovany vo vyhni utrpenia a smutku..



zrejme som sa nepochopil a zmietajuc sa v kroch oslobodim svoje zchatrale telo od zataze potreby bytia. energia uz pulzuje v kazdej myslienke vyvierajucej z hlbky podvedomia. kolkokrat este?