Som v bare, okolo mňa je veľa cudzích šiltoviek, šatiek, blúz, mikín, búnd, kapsáčov, piercingov, tvárí, tiel a mien. Viem, že je tu, cítim jeho prítomnos? vo vlnách myšlienok, slov. Vnímam, ako pomaly popíja drink, vdychuje cigaretový dym, kolíše sa v rytme hudby a prevteľuje sa letmými dotykmi a pohľadmi z očí do očí. Zacítim chladný závan, priestor sa letmo zavlní, otáčam sa.

Mystifier stojí vedľa mňa. Díva sa na mňa, spoznal ma. Kývnem mu na pozdrav, neodzdraví, len si obzerá tváre. Chcem sa mu podíva? do očí, nechce, len neurčito mávne prstom, akoby mi prikázal: - Teraz sa dívaj...

Miestnos? potemnie, na chvíľu všetko zmizne. Mystifier stojí v strede miestnosti a z jeho srdca pomaly vyžarujú krvavočervené lúče K A R M Y. Svetlo zosilnie, lúče K A R M Y sa ako hady plazia a prepletajú pomedzi ľudí, ovíjajú ich do slučiek v tvare symbolu nekonečna a vracajú sa spä? do jeho srdca, slučka za slučkou. Slučky prepletajú všetky šiltovky, šatky, blúzy, mikiny, kapsáče, piercingy, tváre, telá a mená. Tak blednú, dohasínajú ako uhlíky pahreby a ako jemný, sivý prach padajú na podlahu. Na chvíľu strácam pojem o čase...



Mystifier mizne v chladnom závane. Ostávam sám, uvažujúc nad otázkou, ktorú mi pri svojom odchode položil...