Ja neviem, myslíš, že má význam spomínať niečo, čo sa stalo už niekoľko rokov dozadu?

Vieš, ja som vtedy mala konflikt so sestrami, ale v ten deň tam na onkológii zomrelo malé dievčatko. Nemalo ani rok, a väčšinu času strávilo priviazané v postieľke, aby si nevytrhávalo infúzie. Jeho mama bola pri ňom, všetci plakali... Tú ženu potom odviedli a asi po hodine prišli pre to dievčatko dvaja zriadenci. Takí dvaja ľudia s čiernou, akoby športovou kabelou. A keď pri odchode museli čakať na nejaké papiere, tak jeden z nich tú tašku POLOŽIL NA ZEM.

No, pre mňa to bola posledná kvapka... už týždeň som nespala, starala som sa tam o tri deti, z konfliktov mi bolo zle a navyše som bola tehotná. Proste som podpísala reverz, zobrala decko a odvtedy som na Kramároch nebola. A boh mi je svedkom, že ma tam už nikto neuvidí...