Recyklačný deduško žil na ošarpanom pieskovisku . Bol veľmi starý a prekombinovaný, preto si jedného dňa zaumienil, že si pôjde zalieta? do stratosféry. Na útechu svojich citov, ako každý správny recyklačný deduško, si musel zaobstara? z neznámej galaxie plápolajúcu vetriesku. Keďže však bola nedeľa, galaktický deduško - správca galaktických vetriesok - mu ju nemohol zabezpeči?. Vybral sa ju teda hľada? sám.



Ak sa chcel dosta? do stratosfáry, musel sa ís? poradi? so záludným asfaltom. Tri dni a tri noci blúdil, až sa dostal k vákuovej priepasti, kde nechtiac uviazol záludný asfalt. Deduško dlho neváhal a vrhol sa do priepasti, aby pomohol asfaltovi vyviaznu?. I opýtal sa ho, ako sa môže dosta? do stratosféry .



Záludný asfalt mu takto riekol: "Aby si sa dostal do stratosféry, musíš splni? tri úlohy. Nebude to však vôbec ľahké. Dobre si rozmysli, či máš dos? odvahy, deduško!" Ale deduškovo odhodlanie zalieta? si v stratosfére sa už nedalo prelomi?.



Tak mu asfalt porozprával, čo musí pre blaho celej stratosferickej populácie vykona?. Ako prvú úlohu mu asfalt zadal: "Prines mi mŕtvu bázickú včelu, ktorá už dlhé roky otravuje stratosférčanov svojimi náletmi!"







Deduško sa vyzbrojil Biolitom a šiel za bázickou včelou.

"Kto si a čo tu chceš?" opýtala sa včela.

"Som recyklačný deduško a prichádzam si s tebou zmera? sily."

No skôr než to dopovedal, bázická včela ho schmatla a zavrela do klietky.

"Nechám si ?a na raňajky, ty recyklačný červ" povedala včela.



Zabudla však pritom na odvekú schopnos? každého recyklačného deduška, čiže zabudla na archiváciu. Do rána bol deduško š?astne prearchivovaný mimo klietky. Ráno si nestihla ani všetkých svojich dva milióny očí poriadne pootvára?, keď ju deduško celú posprejoval Biolitom. Ešte predtým si však natrel smrteľného jedu včely.





"Svoju úlohu si splnil" povedal asfalt. "Teraz mi priveď posvätnú mútnu kravu, ktorá žije v zajatí orbitálneho solária."



Deduško sa pustil do hľadania. Dlho mu to netrvalo a našiel orbitálne solárium a takto mu povedal: "Prepus? mútnu kravu ak nechceš ma? dočinenia so mnou - recyklačným deduškom z ošarpaného pieskoviska!"



Orbitálne solárium sa vzápätí naňho vrhlo s obrovskou mrštnos?ou. No recyklačný deduško sa poučil z predchádzajúceho súboja a uhol sa. Solárium spadlo na zem a vyvrhlo mútnu kravu. Vtedy ho deduško dorazil včelým jedom. Tak sa mu podarilo splni? druhú úlohu. Keď priviedol kravu k asfaltovi, ten sa mu poďakoval a takto mu riekol: "Ako tretiu úlohu musíš uhasi? opité plieskajúce rizoto."



"Ako môžem uhasi? opité rizoto, keď sa premáva v stratosferickej hromadnej doprave (SHD) a napriek tomu ho ešte nikdo nikdy nevidel ???"



"Je to na tebe, deduško. Na pomoc ti dávam tento miešačkový karburátor. Viac ti už nemôžem poveda?. Veľa š?astia!" povedal a myslel si, že ho už nikdy neuvidí, že zostane na veky cyklova? v SHD.



Uplynulo veľa rokov a deduško ešte stále blúdil po SHD.Všade sa vypytoval na opité rizoto. Bolo to však márne. O opitom rizote ešte nikdo nikdy nepočul. Ako sa tak prevážal v SHD, jedného dňa si k nemu prisadlo žblnkajúce akné a takto sa mu prihovorilo: "Čo tu robíš, neš?astník? V týchto končinách som nevidelo živej duše niekoľko storočí, nie to ešte recyklačného deduška. Nože mi povedz, čo ?a sem privádza?"



A recyklačný deduško mu porozprával svoju úlohu. "Poradím ti, cudzinec. Asfalt ti dal túto úlohu preto, aby ti dokázal, že je naozaj záludný. Márne budeš hľada? rizoto prevážaním sa so SHD. Rizoto máš na dosah ruky, máš ho stále pred očami, len ho musíš chcie? vidie?." povedalo akné a vysublimovalo.



Zamyslel sa recyklačný deduško a z čista jasna si spomenul na miešačkový karburátor. Vytiahol ho z vrecka a otvoril ho. Videl len žiaru a počul čudné plieskanie. Pochopil, že je to opité plieskajúce rizoto, ktoré všetky tie roky nosil so sebou a nevedel ho nájs?. Rýchlo pozbieral svoje ucestované telo a uhasil opité rizoto. A tak sa pobral spä? za asfaltom v ústrety novým dobrodružstvám.





Asfalt mu poradil ako sa môže dosta? do galaxie, kde nájde vysnívanú vetriesku. Deduško sa dostal do neznámej galaxie pomocou výbušnej dážďovky. Vetrieska mala by? ukrytá kdesi v pedosfére. Preto sa stal hrobárom a dúfal, že jedného dňa narazí na vetriesku.



Dlho, predlho kopal hroby, a nie a nie nájs? vetriesku. Až jedného dňa, keď si už myslel, že si už nikdy nezalieta v stratosfére, narazil pri kopaní na solárnu žehličku.



"Kto ma to ruší v posvätnom žehlení?"

"Prepáč, žehlička, idem od záludného asfalta a hľadám plápolajúcu vetriesku."



Keď to žehlička začula, pustila sa ozlomkrky uteka?.Deduško ju však dohonil a vytiahol jej šnúru z elektriny. A tak musela žehlička chtiac-nechtiac zavies? deduška k plápolajúcej vetrieske. Tam ju deduško opä? zapojil do elektriky a viac jej nebolo.



Zaradoval sa recyklačný deduško a odletel na plápolajúcej vetrieske. Dlhý čas lietal po stratosfére krížom krážom až zistil, že už všade bol, všetko videl, len svoje staré dobré ošarpané pieskovisko sa mu akosi vyhýbalo.Všetky stratosferické divy, vrátane elektronických arašidov či egoistických karpošov, sa mu zdali nezaujímavé a okukané. Uvedomil si, že pieskovisko dlhé roky nevidel a začalo sa mu cnie?. Preto zašiel za pomstychtivou helikoptérou poprosi? ju o radu.



Tá mu poradila: "Ak za rok zoderieš tri segmentačné ponorky, pieskovisko samo za tebou priletí."



Túto úlohu dokončil deduško celý zmorený a prešedivelý. Bol strašne rád, že sa môže opä? vráti? na pieskovisko. Zodraté segmentačné ponorky si vzal so sebou ako pamiatku na svoju dlhoročnú pú? stratosférou. Chcel si ich zakopa? doprostred pieskoviska.



Veľké bolo deduškovo prekvapenie, keď zistil, že na jeho rodnom pieskovisku sa usadil už iný recyklačný deduško.



Vtedy si uvedomil: "Urobil som dobre stratosférčanom, pomohol som záludnému asfaltu a ja som prišiel o rodné ošarpané pieskovisko."

A potom si pomyslel: "V tretej dimenzii v zápornom logaritme periody času vľavo od galaktickej čiernej diery môže zanika? aj zámková dlažba, nieto záludný asfalt. Ja, spolu s čiernymi šerifmi z Group 4, budem jazdi? plápolajúcou vetrieskou po ošarpanom pieskovisku. Aspoň oň nikdy neprídem."





A nakoniec sa pousmial: "A vetriesku aj tak nezaplatím!"