Jiz nemam ani jedno slovo len pocit ze sa vsetko lame, len vzdychy. Kolkokrat este? kolko prazdnoty ludia dokazu vytvorit? Kolko otazok sa budem pytat sama seba? Ako dlho este kym nieco zasadne zmenim? Chci jit pryc. Nehrat sa s vecami, nehrat sa s peniazmi, nehrat sa na nejaky shit. Byt dalej a dalej allthetime... Pretoze to boli, a boli to viac, aj ked som rada ze tu bolest citim - boli... Bolim snad sama seba?

Aj slobo prepac je prazdne, ale prazdnejsie je vyslovit ho. Prazdne ako chciet a nic nespravit.

Hlavicka sa mi deli - tu spieva a vidi vsetko jednoducho a priamo, kraca s istotou smelo so smiechom... s laskou, uz chce, je rozumna. Tu place a stale dokola robi to iste. Ublizuje a trapi sama seba. Niet ziadneho vychodiska odtialto. Niet cloveka ktory je hladany. Ani slova ktore utesi ciny. Ani mamy a otca ktory ju utesia a poradia. A tak doveru nenajdem ani sama v sebe... Find myself in trouble