tolko veci co povedat ale ziadna z nich nevykazuje znamky uvodu, hra na povedz vsetko & nic, snad ze: (niekedy sa zda ze) s niektorymi telami by sa to moje malo skor - to radsej - ci neskor pohrat, aby iluzia zmysluplnosti bola aspon trosku ucinna, snad ze: (niekedy sa mi zda ze) tomu vsetkemu ani sam nedokazem uverit/ako keby tomu mohol uverit niekto za mna, snad ze: (niekedy sa mi uz ani nezda ze) je vlastne comu uverit, ano ano, tak dementna otazka naco to vsetko hombre?, predychavat prespavat prerozmyslat precitit prejest prepit prefajcit a celkovo sa prejebat do dalsieho dna, preco by to vlastne nemalo byt vegetativne cele ked (naivne veriac biologii) tkaniva len starnu a starnu, kontinualna hniloba, a ta "stara nesmrtelna kurva" dusa pozuje na divane, blazeovane mimo tychto kategorii, ale ved aj rany sa zaceluju a otvaraju sa cerstve takze to vsetko asi nebude tak jednoduche, nieco sa nestane a nieco sa stane a nespravim s tym nic, tak aspon na ranu jebnem dalsiu naplast a volam to nadej, v obzvlast zvrhlej nalade mozno ambicia, a zachvilu sa mozno nezmestim medzi moje slnko a moj mesiac, studene jadro v zeravych vrstvach trpkosti, niekedy necitis a radsej by si citil a niekedy citis a radsej by si necitil a niekedy sa akymsi rozmarom osudu do seba trafis, a teraz ty, mam rad ako uslachtilo tlachas, celkovo rad tlacham, je dobre si to uvedomit v strede tohto grandiozneho bla bla, tak teda ako? milionova odpoved je "you have to play to game to find out why you play game", zhrabnem a vyberiem sa na liposukciu frustracie z ne-vyhry, keby nebolo hudby tak by som uz fakt nemohol, what brought us to this/what brought us to life/what brough us to the here and now/this troubling time, ten pateticky chladny syntak (pomlciac uz radsej o kvazi-cimbale), what brought us to this/what brought us to mind/what brought us to the now and then/this troubling time, mikropribehy s pointou v makropribehu ktoreho pointu odhalujem akurat v zableskoch extremnej... uff...vies volam to autenticita, ano zalezi mi na mojom pisani (nie, nie az take zle to nie je, nemyslim toto pisanie) lebo mam uz dlho pocit ze je to jedine co viem aspon trochu lepsie, teda asi aj par dalsich veci ale tymi by som sa nejak specialne nechvalil, rad by som z teba teraz lizal citron nadherne sa spustajuc pri kylie, najlepsie by bolo uverit ze uz naozaj neocakavam nic, ked som bol maly tak som myslim naozaj veril vo vieru, a dokonca som v parku zasadil osolene mince aby mi vyrastal dolacovy stromcek, heh vzdy som bol prizemny