preco som si myslel, ze mi uz nebude sudene zamilovat sa?

preco nam tlacia do hlavy, ze milovat sa da iba raz?

preco je tato spolocnost tak skurvena a unifikuje nas vsetkych ako rovnakych?



tri zvlastne otazky, na ktore by som pred mesiacom odpovedal uplne inak, ako dnes. zivot cloveka je zvlastna socialno-kulturna deviacia prudko podporovana jeho vlastnym egom zlozena z nesurodych criepkov. a skladame ich k sebe, skusame a snazime sa spojit nespojitelne, unasany vasnou a tuzbou. az si uplne nahodou vsimneme, ze tie spravne criepky, ktore prave potrebujeme na dokoncenie tejto casti mozaiky, su niekde vedla, alebo sme ich doteraz obchadzali neobjavene.



spraval som sa k priatelom v mojom zivote v posledom case dost zvlastne. esecialne akcie "all you can eat" mojho ega podporovane lokalnymi uletmi nenaplnenych tuzob nepotesili veru. neuzil som si to, poviem vam teraz....

ja len -- mame asi fakt len jednu sancu na to, aby sme si uzili tento zivot a toto nie je cesta, ktorou treba ist .... :o)



a tak je mi zvlastne citat tu niektore vase vyplody ublizenych sebeckych pocitov. hladat najjednoduchsiu cestu je sice postacujuce ale asi nie naplnujuce (?). aj ked uletite, treba si pekne nasypat popol na hlavu a nezabudat na to, ze vsetcia sme len ludia seba nevynimajuc. trocha ludskosti a najma zdraveho rozumu by som vam rad zazelat, citajuc posledne dni tento web. zivot je predsalen o tom, ze v konecnom sumare si zasluzite len to, co ste dali. aj ked to niektore dni tak nevyzera, pride zas to, comu sa hovori "slnko v dusi" a zaleje vas pokojnym a kludnym pocitom vitazstva (ak to tak budete chciet vnimat cez vase ego), alebo niecim, co dokaze naplnit vas zivot uplne po vrch (ak si to uvedomite a budete si to vazit).



kyberia (teda ludia za nou) si zasluzia viac usmevov a dobrych slov, nez toho, co sa tu deje. na jednej strane denniky ublizenych ludi, ktori su schopni v zapati zapalene ublizovat slovami a osocovat sa, co to len da. priznacny jav. egoisticky. clovek je tvor, ktory sa snad posunul dalej a dokaze ovladat vselico, dokonca aj seba. nezabudajte na to. napriek vsetkym vasim depresiam (ci uz velkym, malym, sposobenych inymi ludmi, sposobenych neustalym fetovanim a chlastanim) si uvedomte, kto stoji na druhej strane. v podstate ste to opat vy, lebo zivot vam to vrati. to, co ste do neho investovali.



som rad, ze som sa naucil si sypat popol na hlavu, ked viem, ze moje konanie fakt nebolo kosher. som rad, ze viem povedat (mozno nie uplne v spravnej chvili, ale aspon trochu neskor) prepac. prilisna asertivita dnesnej doby by sa nemala prejavit uplne vo vsetkom.



carpe diem. ako sa pomaly ucim od najdeneho criepku, ktory mi "Zivot" ukazal, ze by som mal skusit do mojej mozaiky......



dakujem mu za najdenie ......



---------------------------------------------------------



It’s true, look how they shine for you,

Look how they shine for you,

Look how they shine for,

Look how they shine for you,

Look how they shine for you,

Look how they shine.

Look at the stars,

Look how they shine for you,

And all the things that you do.