Globálne otepľovanie v atmosfére nevedomosti
_____________________________________________
Rubrika: Zem a vesmír 2007




"Pokiaľ ide o sľubovanú kontrolu nad prírodou, tak to je porazené na hlavu prv, než sa príroda odviaže z reťaze."
Jacques Barzun: "Veda - znamenitá zábava"

"Teraz prichádzame k otázke, ktorú si už niekedy položil každý - vedec, či nevedec: Aké miesto má vo vesmíre človek?"
Fred Hoyle: "Povaha vesmíru"

Globálne otepľovanie je teraz už dokázaným faktom. Nepríjemnou pravdou však je, že ho nespôsobujú ľudia. Al Goreovi zle radili. Podobne ako Darwinova evolučná teória a kozmológia Big Bangu, aj globálne otepľovanie v dôsledku skleníkových plynov prešlo zaujímavým sociálnym procesom, kedy z vedeckej teórie urobili svetský mýtus. Vtomto prípade veda ignoruje zdroj tepla - slnko.

Veľmi nepríjemnou pravdou je, že my nemôžeme mať kontrolu nad prírodou. Môžeme však spoznať svoje skutočné miesto vo vesmíre a prísť na to, ako sa racionálne vyrovnať s neodvratnou zmenou.
O tom niet pochýb, že snaha zredukovať znečistenie vzduchu, to je veľmi ušľachtilý cieľ. Ale nesmieme sa dať donútiť k presvedčeniu, že to podstatne ovplyvní podnebie. Spojitosť medzi otepľovaním a znečistením vzduchu je väčšmi predpokladaná, než dokázaná, ale spojitosť so slnečnými variáciami dokázaná je.

Slnko práve prechádza fázou väčšej aktivity.
Od konca 79-tych rokov tri satelity, sledujúce slnko, zaznamenali prekvapivé zmeny v teple, v ultrafialovom žiarení a slnečnom vetre. Dr. Sam Solanski, riaditeľ známehoinštitútu Maxa Plancka pre výskum slnečného systému povedal: "V posledných 60 rokoch bolo slnko najsilnejšie a práve ono zrejme ovplyvňuje globálne teploty. Slnko sa práve nachádzav štádiu zmeny. Teraz je oveľa jasnejšie, než zvyklo bývať..." Dr. Solanski ďalej uznal, že nevie, čo je príčinou väčšej žiarivosti slnka. A popredná autorita, Eugene N. Parker, dodáva: "...my zatiaľ skutočne nedostatočne rozumieme fyzike meniacej sa žiarivosti slnka."
Toto zvýrazňuje fundamentálny problém, pokiaľ ide o vysvetľovanie globálneho otepľovania odborníkmi na podnebie. To je založené na hlbokej nevedomosti, ako slnko vlastne"tiká" a aké formy energií ovplyvňujú planetárne podnebie.

Z tohto možno viniť astrofyzikov.
I keď historické záznamy o podnebí svedčia o náväznosti na variácie slnečnej činnosti, pokladajú ich za príliš malé, aby mohli spôsobovať globálne otepľovanie. Ako píše v časopise "New Scientist" John Gribbin: "Štatistické dôkazy svedčia o spojitosti nášho počasia s meniacou sa slnečnou aktivitou. Ale nik zatiaľ neprišiel s presvedčivým vysvetlením, ako tá spojitosť funguje. Záhadné je, že žiarivosť slnka kolíše počas 11 ročného cyklu v medziach menej než 0,1 % , čo je príliš málo na to, aby to mohlo byť príčinou pozorovaných zmien v počasí." A všetci sa postupne začali politicky prikláňať k tomuto názoru.

Podľa posledných správ tu môžu byť oveľa väčšie vplyvy na podnebie, napríklad kozmické lúče, vyvolávajúce oblačné počasie alebo ultrafialové žiarenie, pôsobiace na ozónovú vrstvu. Tieto faktory sa počas slnečného cyklu menia oveľa podstatnejšie. Ale ide len o vedľajší úcinok zmien v slnečnej žiarivosti a nie o skutočnú príčinu?
Pokiaľ ide o produkciu tzv. "skleníkových plynov" ľudstvom, profesor Nils-Axel M"orner v správe pre britský parlament napísal: "Hybnou ideou je, že je tu priama náväznosťmedzi zvyšovaním množstva kysličníka uhličitého v atmosfére a globálnymi teplotami. Pravdouvšak je, že teploty sústavne stúpajú a klesajú. Od roku 1850 do roku 1970 vidíme jasnú spojitosť medzi zmenami v slnečnom žiarení a teplotami - nie kysličníkom uhličitým. A v posledných 30 rokoch sú už naše údaje natoľko kontaminované, že to umožňuje osobnú interpretáciu a osobný výber vysvetlenia a je ťažké orientovať sa v uvádzaných údajoch, či sú správne alebo nie."

Za teóriou o globálnom skleníku sa nachádza strašiak v podobe idey, že čosi veľmi zlé sa kedysi prihodilo našej sesterskej planéte Venuša, kde došlo k "skleníkovému efektu", ktorý sa vymkol spod kontroly a premenil ju na taký horúci kotol, kde sa rozpúšťajú kovy. Toto je ďalší svetský mýtus nášho veku. Ja som v článku pod názvom" Venuša nie je naším dvojčaťom!" napísal: "Porovnávanie so zemou nikam nevedie. Nič ´nesprávne´ sa neudialo na Venuši a ´niečo správne´ zase na zemi. Tieto dve planéty nie sú rovnako staré a sú spríbuznené len veľmi vzdialene. Zo štúdia Venuše nemôže vyplynúť pre nás žiadne poučenie, pokiaľ ide o vývoj zemského podnebia na ´horúci skleník´."


_____________________________________________

Wallace Thornhill, Holoscience
http://www.holoscience.com/news.php?article=8gfbewe7
http://www.rense.com/general75/clioma.htm