ako tak citam ten mail, co mi dosiel asi sme sa rozisli... kurva ze asi... no je to dost zretelne... dopice rozist sa cez mail... no ale co som mohol cakat.... dalsie 4 roky... 4 roky kua... v zasade by som mal byt na tuto vec pripraveny a znasat to uplne v pohode. ajtak som ju uz dlho nevidel a po poslednom mesiaci to bolo uplne jasne... ale niesom.. niesom pripraveny na rozchod.. masha bol niekto, kto bol sice daleko ale bol... nejaka vyhovorka pre mna... mas niekoho ? ano mam... nieco co ma upokojovalo... znie to kurva sebecky ale je to tak... ona tu sice nebola a nebola pri mne. ako partneri sme nesplnali nic co by nejak dokazovalo nas vztah... to znie strasne divne... mal som pocit ze to ale funguje po citovej stranke... vedel som co citim... ale ked vstahy na dialku proste NEMOZU FUNGOVAT ! prosim zoberte si zomna priklad... momentalne sa citim jaq skrachovany chuj... padlo mi ideal zvany laska... nechce sa mi nikoho noveho spoznavat... nechce sa mi sa do nicoho noveho hrnut... nechce sa mi lebo sa bojim... bojim sa toho ze sa zase namotam a cele to padne... niekto mi vravel ze vzdialenost je skuska lasky. skuskou som nepresiel a to som si myslel ze tento vstah prezije vsetko... no neprezil... bojim sa co bude dalej. ja nechcem a neviem byt sam... niekoho potrebujem... niekto ! haloo ! potrebujem ta ! ale je tui jeden mensi problem ! bojim sa ta ! co je toto za blbost... neviem co mam robit... pomoooc