Musim sa priznat, ze ma dost mrzi ked vidim, ako si vacsina ludi nevazi moznost studovat uplne zadarmo.

Pamatam si este chvile na strednej skole, ked ucitelka rozpravala pomerne zaujimave ucivo a 95% ludi v triede ju uplne ignorovalo - nahlas sa rozpravali a smiali.



Je polovica hodiny.

Ucitelka parkrat upozornila ludi v triede, aby prestali nahlas rozpravat. Vzdy to zaucinkovalo asi na pol minuty a potom sa znova postupne rozbehla diskusia a intenzivny hluk.

Je uz vidiet, ze ucitelka je bezradna. Nahlas od zufalstva hovori : "Ja nie som platena za to, aby som vas tisila. Ja si to tu odrozpravam a vam to ucivo bude chybat."

Znova len minimalna reakcia. Ucitelka stoji bez slova minutu a caka. Vacsina ludi sa tvari, ako keby tam ani nebola. Nakoniec to vzda a pokracuje vo vyklade uciva do huciacej triedy ... do prazdna.

Fakt je, ze to nie je nejaka vyrazna osobnost. Nevystupuje razne a silne sebavedome. To akoby ludom chybalo.

A okrem toho nerozprava putavo, ale len tak klasicky a obycajne. "Sucho" ako povedal jeden chalan.

"Ludia, to pred sebou musite mat skutocne nejaku autoritu, alebo nadseneho fanatika, ktory vie pred vami hrat divadlo, aby ste dokazali pocuvat ?

Ved uz mame vsetci aspon 17 rokov. To skutocne nie ste schopni sa trochu kontrolovat ?" ... myslim si.

Snazim sa cez vsetky tie debaty o sukromnych zazitkoch spoluziakov pocut aspon nieco z toho, co ucitelka hovori. Je to pomerne zaujimave ale z kazdej vety mi aspon jedno slovo uplne vypadne.

Na chvilku uletim myslou a spomeniem si na deti v chudobnych krajinach, kde nemaju skoly a nema ich tam kto ucit pisat ani citat. Ich rodicia nikdy nemali moznost dostat sa k vzdelaniu a preto ho nedokazu dat ani svojim detom. Aki su ti ludia neuveritelne vdacni, ked ich je niekto ochotny ucit!

Vedia, ze kazda vedomost im v buducnosti moze pomoct prezit a ze sa im potom mozno podari dosiahnut to, ze budu mat jedlo castejsie ako styrikrat do tyzdna. Vidim mlade dievca v roztrhanych satach s akym neuveritelnym nadsenim pocuva ucitela a po chvili zacne doslova hltat pismenka z knizky, ktoru jej polozil na stol. Je stastna, ze ma taku neuveritelnu prilezitost a niekto jej je ochotny pomoct. Niekto jej pomaha, aby sa v zivote mohla mat lepsie.

... Predstavy sa roztrhnu a znova pocujem hurhaj okolo seba a v pozadi slaby hlas ucitelky.

Pozeram sa na spoluziakov. Uplne uvolnene sa zabavaju. Po napomenuti sa nachvilku zhacia ... a z niektorych tvari je vidiet vicitky svedomia, ale po chvilocke akoby im niekto vymazal pamat a znova sa pohruzia do sveta zabavy.

"Aki budu niektori z vas strasne vdacni, ak vam za desat rokov bude niekto ochotny zadarmo prednasat toto ucivo! Vtedy za to uz ale budete musiet platit, len vynimocne vas niekto bude ochotny nieco ucit zadarmo.

Teraz to mate do daru. Mate uplne skvelu prilezitost rozsirit si obzory. Mate nieco, co obrovska cast ludi na tejto Zemi nema.

A vy sa nielenze neradujete, ale vam je to uplne jedno! Preboha ludia, cim vy rozmyslate ?

Vy si skutocne myslite, ze cas, ktory stravite rozpravanim o filmoch, kamaratoch a zazitkoch z predosleho vecera ... vam daju viac ako vzdelanie ?

Ved o tom istom ste sa rozpravali cez prestavku a aj na vcerajsej diskoteke ...

To vas skutocne bavi takto zabijat a plytvat cas svojho zivota ?

Ved to ucenie sa vobec neboli! Nie je to ziadne utrpenie. Staci len sediet a rozmyslat nad tym o com sa hovori ... . Staci len pocuvat ... .



Zvoni ...

"Nudna" hodina je za nami.

Vsetci pokracuju bez prestania vo svojich debatach.



Zacina anglictina.

Jazyk, za ktoreho vyucbu mnohi, ktori skoncili skoly kratko po novembri 89 vyhadzuju tazke prachy. Je to pre nich jedina sanca, ak chcu ziskat dobre platenu pracu. Navstevuju rozne kurzy alebo si platia sukromne hodiny. Stoji ich to casto aj 200 korun na hodinu.

Zavidia dnesnym deckam ich vymozenost. Zavidia im, ze sa zadarmo mozu ucit anglictinu a niekedy aj viac jazykov naraz ... . Oni taku moznost nemali a niektori sa citia tak trochu diskriminovani.



Ucitelka zacne vysvetlovat temy dnesnej hodiny. Posobi to na mna dost zaujimavo a doslova sa tesim, ze budem viac rozumiet anglickym pesnickam a spravam. Je to skvele. Kopa veci, ktore su dnes pre mna len nezrozumitelnymi zvukmi a textami, bude vdaka tomu pre mna uplne zrozumitelna ...

Kratko po tom, co zacne ucitelka pisat na tabulu zakladne principy tvorenia viet v anglicite spustia dvaja spoluziaci septom debatu. Za chvilku sa k nim pridaju dalsi a diskusia je stale hlasnejsia. Po par minutach je znova problem rozumiet ucitelku.

A znova ten smiesny a zaroven smutny nekonecny suboj : ucitelka a obcas aj niektori zo spoluziakov skriknu "budte ticho!". Na chvilku klud a znova hluk ...

Tato ucitelka , respektive profesorka, ako ich mame volat, je dost dobra. Vie zaujimavo rozpravat, je pomerne posobiva osobnost ... .

Ale nestaci to.

Stale je to malo ?

V duchu sa rozculujem ...

"Co do riti chcete ? Naco v tejto skole sedite, ked sa nechcete ucit ? Povinna skolska dochadzka skoncila po prvom rocniku. Teraz pomaly koncime treti! Chodte makat, ked sa vam tu nechce byt a neotravujte druhych ludi. Alebo aspon budte ticho.

Podaktori ste radi, ze mozete pohodlne vyuzivat a zdimat svojich rodicov, pokial to este ide ? Uzivat si zivota bez zodpovednosti na ukor inych ludi ? Na ukor rodicov, vsetkych platitelov dani, spoluziakov co sa chcu skutocne ucit ... ?"



Potom cez prestavku pocuvam reci niektorych ludi, ako planuju svoju buducnost : ako chcu cestovat, ako planuju zarabat, comu by sa chceli venovat, kam do zahranicia pojdu studovat ... bla bla bla.

Myslim si ... "Boze, s takouto sebadisciplinou a schopnostou vazit si bezne veci skoncia niektori z vas v peknej prdeli ... . Alebo v nej vdaka vam skonci tato spolocnost ?"



Konci jedno vyucovanie na jednej Obchodnej akademii.

Trieda je velmi rychlo prazdna.