4. Moslimské umenie v stredovekej Európe

Roku 711 Saracéni prešli Gibraltársky prieliv a zastavil ich Karol Martel roku 732 až v Poitiers. Odvtedy až do 15.stor. bol Pyrenejský polostrov úplne alebo čiastočne moslimský. Medzi 9. – 12. stor. bola ďalšou baštou islamu dokonca aj Sicília.

Hlavnou monumentálnou stavbou v islamských krajinách bola mešita. Pôdorys prvých mešít nejasne pripomína dom proroka Mohameda v Medine. Tieto prvé mešity tvorilo nádvorie zdobené v strede bazénom, určeným na obradné umývanie, za ním bola veľká pravouhlá modlitebná sála, rozdelená na lode, rovnobežné s múrom kibla (múr určujúci smer k Mekke) alebo kolmé naň. Túto štruktúru predstavuje Veľká mešita v Córdobe. Určila normy náboženskej hispánsko – moslimskej architektúry. Súčas?ou mešít sú minarety – vysoké štíhle veže , odkiaľ muezín zvoláva veriacich na modlitbu.

Arabské paláce v moslimskom Španielsku sa inšpirovali stredomorským domom gréckej či rímskej klasickej tradície. Mali patio (vnútorný dvor), zdobené studňou alebo vodnou nádržou. Bežné boli kúpele.

Stavebný materiál nebol dôležitý, takisto aj trvácnos? budov. Uprednostňovali sa surové tehly a najmä pálené tehly. Aby sa zakryl chudobný stavebný materiál, pokrýval sa povrch múrov bohatou dekoráciou. Najvýznamnejšími architektonickými skvostmi tohto obdobia sú Veľká mešita v Córdobe, sevillská veža Giralda , palác Alcazaba v Malage, palác Aljaferia v Zaragoze, palác Alhambra v Granade.