Toto som sa docitala v jednej fajnej knizocke:



Jedného jesenného dňa som v parku pozoroval pekný malý list srdcovitého tvaru. Mal takmer červenú farbu a sotva visel na konári, pripravený odpadnú?. Bol som tam dlho a položil som mu veľa otázok. Dospel som k tomu, že list je matkou stromu. Zpravidla si myslíme, že strom je matkou a listy sú de?mi, ale keď som sa pozrel na list, videl som, že list je taktiež matkou stromu. Miazga, ktorú korene čerpajú, je len voda a nerastné látky, ktoré nestačia uživi? strom. Strom dodáva miazgu listom a listy premenia neúplnú miazgu v úplnú spolu so slnkom a plynnou látkou a vracajú tak miazgu stromu spä? ako potravu. Preto sú listy tiež matkou stromu. Pretože list je spojený so stromom stonkou, je jednoduché vidie?, ako strom a list spolupracujú.

My sami nemáme už stonku spájajúcu nás s matkou, ale keď sme boli v jej lone, mali sme dos? dlhú stonku: pupočnú šnúru. Kyslík a výživa, ktoré sme potrebovali, k nám prichádzali touto väzbou. Keď sme sa však jedného dňa narodili, bola pupočná šnúra odstrihnutá a prijali sme ilúziu, že sme nezávislí. To však nie je pravda. Dlhú dobu pokračoval náš vz?ah k našej matke a dnes máme tiež mnohé iné matky.

ZEM je naša matka. Máme mnoho väzieb pútajúcich nás k našej Matke Zemi. Máme väzby spojujúce nás s mrakmi. Keby neboli mraky, nemali by sme žiadnu vodu na pitie. Telo je zložené aspoň zo 70tich percent z vody a väzba medzi nami a mrakmi naozaj existuje. To isté platí tiež pre rieku, les, drevorubačov či roľníkov. Existujú státisíce pút spájajúcich nás s celým vesmírom, ktoré nám pomáhajú a umožňujú nám existova?. Vidíte tiež puto medzi vami a mnou? Keby ste tu neboli vy, nebol by som tu ani ja. To je jasné. Ak tomu ešte stále nerozumiete, pozrite sa hlbšie a som si istý, že to uvidíte.

Pítal som sa listu, či má nejaké obavy z toho, že je jeseň a všetko lístie opadáva. List mi odpovedal: "Nie. To som počas celej jari a leta nežil naplno? Tvrdo som pracoval, aby som pomohol vo výžive stromu, a teraz som už zo seba stromu mnoho odovzdal. Nie som obmedzený na túto podobu. Som taktiež celým stromom, a keď sa vraciam k pôde, budem pokračova? vo výžive stromu. Takže sa vôbec nebojím. Keď opustím tento konár a poletím dolu, zamávam stromu a poviem mu, že ho čoskoro uvidím znova."

Ten deň fúkal vietor a po chvíli som videl, ako list opustil konár a plával k zemi v radostnom tanci, pretože cestou dolu sa už videl znova na strome. Bolo to tak veselé. Sklonil som sa pri poznaní, že sa môžem mnohému nauči? od tohto listu.



Thich Nhat Hanh