Lezim na boku, cez okna a steny pocuvam zvuk aut, pneumatik akym prijemnym zvukom sa pohybuju po ceste. vžžžmmmm vžžžmmmm vžžžžžžm, a oranzove lampy. Unavou sa mi uz ani neda zaspat. Nybrz myslienky sa uberaju jednym smerom a citim teplo z paplona, ako keby som bola pri nom. Chcela by som byt pri nom. Citit sa takto znicena, no pokojna, pri nom. Vsetko sa meni, vsetko sa stava lepsim, cez zle, cez neprijemne; teraz lezim a je mi dobre. Som doma. Tesim sa na zajtrajsi den. Tesim sa na vsetko

Lezim na boku a cez jedno okno mi svieti slnko do oci, ako neonka. Schovam sa pod perinu, je mi tu zima. Myslienky ma tlacia znutra roznymi smermi. Velmi dobre viem co treba este spravit. Co vsetko treba spravit. Vonku jazdia auta, steka psicek, je mi smutno. Vsetko sa meni, meni sa rychlejsie ako svetlo. Nadherne rano a vnom ludia plny slov, ktore hovoria velmi rychlo. Napisem par tych svojich poslednych a pojdem kupit sacky do vysavaca. Ticho, bez hudby, bez okolitych zvukov aut, bez myslienok. Alebo po nich budem umyselne slapat a menit ich. A spravim vsetko poriadne, budem pracovat, vela, budem robit aj to co nemam rada, budem menit. Mam rad