heh, tento zhluk dni pred vianocami bol uplne iny.



taky mily. odporny.



pravdivy.



nemyslim nejake hlupe nakupovanie, vianocne pripravy, nalady a podobne bezne zalezitosti.



bol som vonku s mojim ex-najlepsim kamosom.

a ten ma zavalil mnozstvom informacii, ktore som uz prilis dlho tusil.

boli sme vonku a chlastali. to je bezne. nie prvy raz.

ale tento raz to bolo o niecom inom.



citil som dotyk pravdy. je to skareda pravda, ale ten dotyk bol krasny.



moj otec zmizol pred rokom, 2 mesiacmi a necelymi 2 tyzdnami.

najprv som nevedel co si mam o tom mysliet. zostalo po nom len skoro prazdny chrysler s novinami a s nabijackou na mobil.

vzdy mal v nom taky nehorazny bordel co sa papierov tyka....



ani som za nim neplakal. divne. ale uvedomil som si ze na 90% je mrtvy.

kopec ludi sa ma snazilo presvedcit ze nie, ale viem, ze by takto nenechal za sebou 2 rodiny.

ece aj duchovia vraveli, ze sa skryva v rusku pici.



ale teraz uz viem, ze lezi niekde na dne cerveneho mora. mafia.... ale on xel prachy....

je to neprijemne, ale aspom viem na com som.





ta dalsia vec sa tyka priamo toho uz teraz zasa kamosa.

pred vyse dvomi rokmi mi zmizol mobil. z bytu. z obyvacky.

kto tam bol?? ja a ten typek.

vedel som ze segra to byt nemoze, to by bola prilis velka blbost.



tento kamos sa zrovna dostal z pravidelneho pozivania snehu (mama mu rozmrazovala chhladnicku a nasla 4 varne ciary..... hehe....) a konecne ho mama zacala pustat von.

zacal prilis predavat mobily (urcite UUPLNE legalne...) a slusne na tom privyrabat. zacal po praskoch byt zavysly na prachoch. z blata do pice....



chalan mi uz milionkrat tvrdil ze on to nebol. aj ked nebolo inej moznosti.

povedal som mu ze ja uz jebem na nejaky zasrany mobil, len nech povie pravdu.



fakt je ze na pravde a uprimnosti mi zalezi ovela viac nez na akomkolvek mobile.



povedal som ze mi to nevadi, ale chcu uprimnost.



zapieral.



ja som tez nebol svety. byval som na izbe s jeho babenkou v NR, kym on maturoval PD.... ehm, tie noci boli tak destruktivne krasne...



a minule som mu to cele vysvetlil. a cakal som odozvu, ktora neprisla.



a tento wikend som sa dockal.

mimo to ze som ho prvy raz videl plakat nad smrtou jeho otca (vzdy sa tvaril ze dopohody), co bol tak trochu sok, tak sa aj konecne priznal.



a cele to tu pisem preto, ze chcem povedat, ze si ho teraz strasne vazim.



bolo to prenho tazke. ale ako sam povedal, zachoval sa inak ako by to urobil jeho otec.

podakoval som sa mu za pravdu, ktoru som vzdy tusil.



na tento zvlastne krasny vecer nechcem zabudnut a rozhodne patri do dennicka.



uz len tak na okraj: potom sa ma spytal, ci mi to nejak moze fianancne vynahradit..... mojho pohladu sa priam zlakol...



vazim si vsetky tieto krute pravdy.