odchod 8.00.odchod lode (konecne!) 9.30. po pol hodine sa maly Misa, syn ruskeho otca pogrcal. zle mu bolo uz dlhsie, nemool zaspat a 3 sekundy po tom co som vysiel z dolnej kajuty si s hroznym krikom poblil vsetko co mal na sebe. aljosovi z toho prislo zle. otec, aj ked vyzeral v mojich ociach ako primitiv ho s uzasnou laskou poutieral, ukludnil a v umyvadle mu opral saty. plavba mohla pokracovat.



slnko pieklo, more nadhadzovalo a ja som premyslal. tentoraz uz nie nad lolitkami, ale nad sebou samym ako zvyknem (to uz je raz udel nas egoistickych egocentrikov...). dostal som zo samoty celkom slusnu depresiu a nevedel som sa tesit z nicoho. tak som len sedel, myslel si ze ochranny faktor dva staci a nechaval som na seba piect neuprosne slnko a ovievat sa prijemnym aj ked do morku kosti silnym vetrikom.



nasledovalopotapanie so snorchlom, male rybky, velke rybky, pekne koraly, skarede koraly a vodna korytnacka. mat tak more do riti... vzdy ked som na takychto krasnych miestach napadne ma aka je na nas nasa planeta dobra, ze nas necha sa na ne dostat a pokochat sa (a nezozerie nas zralok, neuskvari slnko, nezamrznem a da sa na nich dychat vzduch...)



premyslal som nad laskou, premyslal som nad vztahom vyvijajucim sa (z pohladu zeny) od teoreticky uplnej averzie (co to ten opity debil na mna skusa?) az po uplnu oddanost (chcem ho chranit a byt s nim vo dne v noci [bulgakov])... zvlastne...



premyslal som nad sebou... napriek tomu ako sa stale tvarim protivne, oduto a nepriatelski este stale existuju ludi co so mnou su ochotni komunikovat a to pravdepodobne preto ze mam vlastnosti a znalosti, ktore sa im pacia a zaujimaju ich (a pritom pre mna su to len obycajne veci, tak isto akosposob akym si vytieram zadok na ktorom podla mna nie je nic zvlastne (myslim na tom sposobe, aj zadku...) ... zvlastne...



premyslal som nad tym ci som dobry clovek, ci nie som prilis precitlively na niektore veci a prilis necitlivy na ine veci...



premyslal som nad sposobom ako premyslat... premyslal som nad tym ako posudzovat veci, premyslal som nad tym kde je pravda, ked pravduma kazdy svoju.



premyslal som nad dobrymi a zlymi vecami. premyslal som na johnom lennonom ktory samozrejme urobil pre svet mnoho dobreho, ale napriek tomu si urcite aspon raz kupil vec vyrobenu maloletym dietatom ktore pracuje 12 hodin denne za mesacnu mzdu hodnu jednej vecerev bratislavskej restauraci... zvlastne...



je to zvlastne... zvlastne...



premyslam nad sebou - na jednej strane "milujem dobrodruzstvo", no na druhej strane sa bojim sa ist potapad, mam paranoje z farebnych ludi a od svojho okolia ocakavam vzdy len to najhorsie. na jednej strane som ochotny bez problemov povedat svoje najvacsie tajomstva hociktoremu bielemu cloveku vo svojom okoli a na strane druhej sa bojim dat svoj pas do ruky egyptanovi ktoreho nepoznam...



zvlastne...



musim ist...