take kratke stretnutie.vynate v case.tak ako mnoho stretnuti,a mnoho okamihov,a predsa stale malo.take krehke stretnutie.take krasne.hudba a par slov.nemam potrebu opisovat,vysvetlovat,nemam potrebu slov.a predsa su tu.dnes,aj zajtra,tento ci buduci rok,nie je to jedno?jednota.jedno a to iste.

a ponure psycho,ktore sa vsetci snazia prezentovat,kazda jedinecna zvlastnost,pretoze som"iny",to nepotrebujem.nepotrebujem masku.a tu co som si vytvorila snazim nicit.a znicim uplne.som rada ze som.a som kym som,aj ked sa zda,ze iluzia mojho ja niekedy prerastie mi cez hlavu.