taak a mame tu dalsie vianoce

ked som tu takto sedel pred rokom a pisal tento dennik: bol som skalopevne presvedceny o tom ze o tomto case budem zazivat prudku askezi v nejakom altaiskom klastore, a vlastne ze su to posledne vianoce sveta tak ako ich pozname



zas som za ten rok zas o kusok vyrastol. a pochopil som mozno zase o trochu viac z toho nekonecna z ktoreho budem vzdy poznat len nekonecne malu cast. podarila sa mi moja cesta na vychod a a sedel som na mieste Shambhala zvanom a luna bola v splne a aj keby do mna teraz udrel blesk, splnil som si sen. a zivot je najma o plneni snov. tych peknych.



neverim uz v tie skarede sny. neverim v proroctva, neverim v apokalypsu, neverim vo vojnu. neverim ze je nutna akakolvek obet okrem tej vlastnej preto aby sa z cloveka stal anjel. ta vlastna je asi nutna, lebo kazda premena, to odhodenie toho stareho,boli. ale iba na urovni cloveka



pochopil som totiz, ze kazdy boj medzi dobrom a zlom, kazdy jeden, nebol vybojovany na urovni narodov a stad, ale na urovni cloveka



stal som sa mozno o trocha tvrdohlavejsim. to mozno preto ze tak nejak zacinam chapat esenciu muza. ten odpor. a zaroven tu pokoru. iba pred Tebou sa sklonim,ale bude,je to hlboky uklon. ale pred tebou, nahnevany, co citis skrytu zlost len preto ze som tam kde som, pred tebou co hadzes polena pod nohy a povazujes to za velke, pred tebou sa nesklonim ale milovat ten odpor v tebe budem aj nadalej. mozno ulavi tvojej zlosti ked pochopis ze svoju cestu som si nevybral. mozno ulavi tvojej zlosti ked pochopis ze nikdy nebudes na mojom mieste



aj tu esenciu zeny som mozno pochopil zas o trochu viac a nemyslim tym len vonu feromonov . myslim tym hlavne tu silu,neuveritelnu silu co dava zivot ukrytu za plachymi ocami, hebkou tvarou, krasnou sijou. i to baby, ze ste pekne bitches, tj. rovnake ako my, som pochopil. i to, ze ste a budete

najmocnejsou oporou som pochopil. toho svojho boha ktory neodpoveda mozem stratit velakrat ale snad aspon jedna vo mne vzdy bude vidiet psisko zvane hromisko



videl som chudobu, videl som deti ohryzat kosti. a pochopil som ze tato civilizacia nieje zla. smerujeme k dobru. a niesu nutne ani velke chyby. ani vznik superstatov ma netrapi, ani ich dohoda, lebo poznam ten odpor, ktory vzdy bude, ktory JE. clovek stupa, stale stupa, to je jeho poslanim. "ked si povies ze si na vrchole, uz mozes iba klesat", povedal mi jeden starsi na mojej ceste.



uz 3 mesiace mala bezat nova kyberia. nebezi. a mozno nebude bezat na novy rok. a mozno bude. ale soundystem je na ceste. a vzniklo par vztahov skrze tento system a moze mi aj tisic mojich najblizsich povedat "je to bullshit", usmejem sa.



nieje to bullshit. je to snaha. mozno zbytocna, ale snaha



o rok budem zase niekde inde. mozno v pekle, mozno vo vezeni, mozno mrtvy, mozno stastny, mozno v Tvojom objati, mozno predsalen na hore pozerajuc sa na dva stlpy ktore horia.



ale budem. taka je pravda.



budem. SOM. to je ten jeziskov vianocny dar