Kedysi davno, sli moji rodicia k znamym a cestou spat ked nastupovali do auta... poculi cosi zvlastne... mraucanie pod autom... ked sa tam pozreli bol si tam ty..
Malycky uzimeny kocurik... sam a opusteny...

Ked ta doniesli k nam domov... bol si cely usmudlany.. ale zaroven taky bezbranny.. s vycitavym pohladom...
Neverim v nahody.. no osud.. alebo nech to bolo uz co chcelo mi privialo najlepsieho priatela... ktoreho som nikdy v zivote nemal...

Postupne sme spolu objavovali nove veci... nas dom.. nasu zahradu..
Nezabudnem na tvoj spytavy pohlad ked napadol tvoj prvy sneh...

Boli sme spolu velmi casto.. ako keby sme nejak obaja tusili, ze na tomto svete sa my dvaja nikdy nesklameme...
Bol si pri mne ked som spal... ked som sa pripravoval do skoly... ked som pracoval... hoc len ked si spinkal na vezi... tak som citil, ze na tomto svete je niekto komu zalezi na tom, ze tu som... a niesom az taky zbytocny..


Sice sme sa sem tam pohnevali ked si nieco vyparatil... alebo sme sa chvilu ignorovali ked sme boli na seba nastvani... ale to niz nezmenilo na tom ze po chvili sme boli znova ti najlepsi kamosi.. co sa nikdy neopustia :(((


No potom som ta opustil ja... stale mam pred ocami ten tvoj smutny vyraz...

Ako keby si hovoril... "preco odchadzas? spravil som nieco?.. :( mrzi ma ak som nieco spravil"
Mal si slzy v ociach rovnako ako ja... nechal som ta sameho v mojej izbe.. a odisiel daleko za.. studiom.. koli tomu... ze si to.. rodicia.. alebo doba vyzaduje.. a opustil svojho jedineho naozajstneho priatela :(

Taraz tu so slzami sedim uplne sam... na izbe... daleko daleko.. daleko od ludi ktori pre mna obetovali najviac... daleko od teba mojho najlepsieho priatela...
odisiel som niekam kde by som si mal zabezpecit buducnost :((( ale... ja ju nechcem..

Chybas mi... ty jediny si mi v zivote nikdy neklamal.. a tebe jedinemu som nikdy neklamal ja :(((