Dnes moj mozog spracoval neuveritelne dolezity blok informacii, uvedomil som si dolezitost noveho poznatku, ale som ho skoro hned zalozil kamsi dozadu, kamsi kde to malo zostat nenajdene - chvila premyslania, ktora sa nestala, vymazana v ramci snahy o uchovanie zdraveho rozumu. Neuchovana dostatocne, lebo som si spomenul. Spomenul som si na to az teraz a hrozitansky ma ta informacia sokovala, nechapem ako som sa mohol takemu niecomu dalej nevenovat. Totiz:

Prisiel som na to ze clovek neovlada svoj zivot, aj napriek tomu ze pocit ma iny. Ale nebol to pocit ktory mi nasepkal ze tomu tak je. Vobec som nad tym nechcel rozmyslat, len som si zrazu uvedomil tolko roznych situacii, chvil a dolezitost informacii ktore som dovtedy nebral na vedomie. Zrazu sa tomu nedalo uniknut, racio mi hovorilo ze som sa cely zivot mylil, ze som zil v klamoch, ale zaroven sa vzpieralo tuto informaciu prijat. Vsak to je nemozne! Ako by mohli mat deterministi pravdu?! Preco by som si to za tych x rokov nevsimol?! Naco by to cele bolo? Naco sen o slobodnej voli?! Ale vsetko do seba zrazu az neprijemne zapadalo, zrazu bolo vsetko tak hrozne jasne, nic sa s tym nedalo robit, jedina moznost bola na to zabudnut. Predsa sa neda zit s pocitom ze nech robim akekolvek rozhodnutie, tak to ze som si vybral prave tu moznost je v skutocnosti len pocit, ze ak by sa vesmir spustil znova, tak by vsetko prebiehalo uplne rovnako, este aj sny o slobode a radobyslobodne pisanie kyberdennika by bolo vykonavane v rovnakom case ako je tomu teraz. Co je ale teraz jasne, zabudnut sa mi nepodarilo, inac by som teraz tento dennik nepisal. Len jedno mi nejde do hlavy - kedy som nad tym vlastne rozmyslal? Kedy ma napadli vsetky tieto veci? Viem ze sa to udialo, ze som si tym bol isty, ale vsetky ostatne asociacie su prec, pretrhnute, myslienka je oslobodena od casu a vesmiru co mi nedovoluje znova overit pravdivost mojich pochodov. Alebo...?



A zrazu mi je to vsetko uplne jasne!



Bol to len sen.



Dufam...