Uz mám tých 10 minút za sebou... (zacne pekne od zaciatku :) )

Do skoly som isiel az na 4 hodinu.(3 som mal písomku z teórie takze som sa radsej dobre vyspal...) Ked som prisiel do triedy bola tam este moja ucitelka,tá obledla a okoktavela-ze aká drzost,neslýchanost-ze som neprisiel,ako si to mozem dovolit a bla bla bla... ja som tam stál a usmieval sa na nu a povedal ze som nemal cas.potom sa asi rozbehla do zborovne lebo vsetky profesorky co som ten den stretol koktali... ;) v pohodicke som sa vratil po 2 hodinách domov.(prázdna chladnicka...) 2 suché rozky do tela a hybaj do institútu. prisliel som tam pol hodinu pred vsetkými ostatnými takze som sa zblizoval s krídlom.Nálada-uplná pohodicka.zbor sa pripravoval a mne zostali uz len noty v rukách. bla bla bla bla... a potom vecer, uz sme zacali pocitovat ze sa chýli k lámaniu dreva.behalo tam vela francúzok a kazdých 5 minút sa nás pýtali ci nieco nechceme.(mal som na stastie kozené rukavice ktoré mi udrziavali teplotu rúk)-(aby sa neudiali tie ladovce...).tréma bola zatial daleko...

(som si myslel:kebyze to takto zostane, tak paráda.ale kazdou minútou co ubehla som zacínal pocitovat isté partie...) jedno dievca(ukrajinka) tiez pocitovalo trému takze si ju vybíjalo na mne. (V inej situácii a case by to bolo v mojom zmysle ale teraz urcite nie :) ) ten palais bol dost velký,takze som sa úspesne unikal. zacal sa koncert, v nasej prípravnej sále boli litre a litre minerálky ktore niesu to co by si chcel v danej chvýli pit.(tie bublinky vedia cloveka priviest k sialenstvu!)ako som ocakával potles za potleskom sa priblizovali mojich 10 min. jedna výrazná pecka bola to,ze prisli moji rodicia aj ked povedali ze to nestihnu.( otec mal k tomu este skúsku v opere-ktorá potom odpadla...) televízny stáb tiez nemohol chýbat.Ignoroval som tieto veci a skúsal mysliet na pozitívne veci.(napríklad ze pár ludí z Kyberky mi drzia palce... :) ) Vase príspevky mi ozaj pomohli!Dakujem za vsetky.hned mi u srdca bolo lahsie.jak som písal vcera,ze co vsetko sa dá vidiet s tých okien... Úplne nic!!! sú tmavé jak noc! jak spieval zbor tak som sa prechádzal a nacúval ich spevu.(tie parkety az neludsky skrípali [prehnane]). prisla osudná chvíla. jedno císlo pred mojim vystúpením prisla do tej sáli,kde som bol moja profeskorka klavíra(v sále nebolo svetlo).(super zena,kamoska,ucitelka,osobnost) videla na mne ako lovím posledné noty z partitúri.Prisla ku mne a vzala obe moje ruky.(Moj diví tlkot srdca postupne útíchal,moja tréma sa stratila.Bol som uplne kludný a vnímal som len jej ruky...) drzala mi ich asi 5 min. vsetok strach odomna zobrala a dodala mi istotu,pohodu a nádej.povzbudzovala ma a ja som vedel ze nic zlé sa mi stat nemôze.Prislo moje vystúpenie.Vstúpil som do sály s úsmevom a istotou.(zacal som hrat,viazal som sa na kazdú notu,kazdú pauzu,harmóniu ci pasáz) na nic iné som nemyslel nez na tie kruhy s krkmi( prázdne ci plné,8 ci 16stky,p-fp-mf-f-ff-fff...)cítil som ako mnou a Dimitrim tecie hudba,jej puls.rastúce vzrusenie.stále dalej a dalej az k finále... (skoncili sme) potlesk,aplaus,búrka burácajúce publikum.vdacne som sa pozrel na Dimitriho a podisiel k nemu.za ovácií sme si podali ruky a poklonili sa.odisli sme z miestnosti ale potlesk neutíchal.Vrátili sme sa a to uz pár divákov stálo.Zbor dával standingovations uz od zaciatku. viete co to znamená,ked sa protagonista vráti pred svoje publikum.v tom momente som bol asi najstastnejsí clovek pod slnkom.Ale hlavne som rád ze som mohol hrat s takým umelcom ako je Dimitrius Karakantas. Z predstavenia mám aj video nahrávku takze to mám na vecnost.hned po nasom vystúpení sme sa vrhli ku stolom s jedlom.Nechali sme si naliat Bordeaux (francúske víno) a zacali sme oslavovat.Po koncerte nás zahrnuli ludia ktorý nám chceli gratulovat.medzi nimi aj skutocný znalci.(som zvedavý, ze co nájdem zajtra v novinách)neviem preco ale ja nikdy niesom so sebou spokojný... profesorka mi gratulovala niekolko krát.a ja viem ze namá najmensí problém s kritikou.(Vsetci sa jej boja lebo je skutocne dobrá) mal by som jej verit... dali sme este pár pohárov a sli smerom skola.ja a Dimitri sme este isli na pizzu.o 22 :) prebrali sme co sa vsetko udialo a dohodli, ze budeme spolu dalej hrat. máme pár telefónnych císliel od pár dievcat-takze sa to vyplatilo po viacerých stránkach... :) Som vdacný za tento vecer a dúfam, ze bude este vela takých. Dakujem za podporu a za ludí ktorý sú okolo mna..

mojich 10 min. bolo super.Dobrú noc!